Uvedom si

Rešpektuj odlišnosti nachádzané v blížnom.
 
Reklama
misionar.eu
 

Babky maniačky! Hm...ale naozaj?

Určite ste zažili na vlastnej koži a veľa krát počuli o starších babkách, ktoré sa len modlia a modlia, odriekajú ruženec, majú až príliš zbožné reči, staromódne kresťanské názory... . Koľko sme sa mi sami na nich našomrali a slepo verili, že naše učenie je "modernejšie", vieme o Bohu, Kristovi a Márii oveľa viac ako oni, máme stretká a x ďalších lepších možností a vedomostí.

Pravdu povediac, či je to pravda som sa nikdy nezamýšľal. Vzdať úctu šedínám, múdrosti a životnej skúsenosti týchto ľudí je samozrejme, ale ako je to s ich duchovnom?

Chvála Bohu, prišiel čas, kedy som sa musel nad tým zamyslieť i ja. A pravda, ktorú som zistil...nebola pre mňa 2x príjemná :).

Čakal som v čakárni môjho lekára na ošetrenie. Trvalo to dlllho. Sedela tam i jedna starenka. Na prvý pohľad nebola ničím výnimočná. Chudučká starká sedela pokojne, ticho, málo kedy sa pohla, hlava sklonená, v ruke držala papierik. Mnohí v čakárni vzdychali, ako musia dlho čakať, chodili hore-dole, ja som sa už tiež obšíval, ale babka sedela pokojne. Sem-tam sa poobzerala, keď niekto prišiel, alebo odišiel. Z babky bolo cítiť pokoj, i jej telo dávalo vnútorný pokoj najavo. To bolo ešte nič oproti tomu, keď začala rozprávať. Hovorila mierne, kľudne a s úctou. Hovorila o Bohu, trpezlivosti, povzbudzovala ľudí okolo seba, aby vydržali, že nás Ježiš učí trpezlivosti...všetko hovorila mierne a pravdivo. Nestačil som sa diviť. Jej slová boli tak jednoznačné a pravdivé. Musím priznať, že napriek všetkému, čo robím a čoho sa mi od Boha dostáva, táto starenka ma svojou nábožnosťou a blízkosťou Krista tromfla! Neviem, čo si mysleli ostatní v čakárni, ale ja som sa pri starenke cítil (aj napriek pravde, ktorú som si o sebe uvedomil) veľmi dobre.

Druhý krát som bol "pokorený" vo vlaku. Cestovali sme do KE. Už v HE si do kupé prisadol staručký manželský pár a jedna single starká. Kým pár skoro celú cestu mlčal, single starenke sa nechcelo prestať rozprávať. Nevadilo, že sme cudzí, do debaty zapojila každého. No, nechcelo sa mi s ňou rozprávať. "Aká ukecaná babka!", pomyslel som si. Trošku som si zdriemol. Prebudil som sa - babka stále rozprávala. Spomenul som si na babenku, o ktorej som písal vyššie. Prenikla ma myšlienka: "Počúvaj a uč sa!". Ech, Božia robota. Začal som ukecanú starkú viac počúvať. Jej otvorenosť bola úžasná. Pri každom rozprávaní o niekom nezabudla dodať: "Nech ho Boh žehná, tam kde je." Rozprávala veľa o veciach Božích, rozprávala priamo. Žiadne predsudky, či nehovorím veľa a dobre, čo si o mne pomyslia. Zapojila do debaty každého. Hm...keby boli takí všetci animátori, však!? Tak som sa pustil s babkou do reči. To bolo rozprávnia :). Cesta zbehla veľmi rýchlo :).



Prečo toto všetko píšem? Lebo som pochopil, a chcem to povedať všetkým, že od starých ľudí sa máme veľa veľa veľa učiť. Že to ich odriekanie ruženca dookola, stála modlitba, napomínanie, žehnanie, zbožnosť...to je všetko super vec. V pravde a zahanbený si musím priznať, že keby som sa modlil aspoň z časti toľko, koľko títo ľudia, môj život by bol oveľa radostnejší, jednoduchší, pokojnejší a hlavne viac Boží.



Drahý Bože, prosím ťa, obdaruj nás, mladých múdrosťou a nábožnosťou. Naplň nás láskou a úctou k starším ľuďom.

Majky

Doterajšie hodnotenie: 0 bodov v 0 hodnoteniach, priemer: 0

Vaše hodnotenie blogu

_EXCELLENT _VERYGOOD _GOOD _REGULAR _BAD
Stupnica hodnotenia

      

Komentáre