Kalendár akcií
« Apríl '18 »
PoUtStŠt PiSoNe
      1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30

Meninoví oslávenci

Pančišin Marek
- - - - - - - -
napísať odkaz
Vachna Marek
( michaelko )
napísať odkaz
Šelepec Marek
( Majky )
napísať odkaz
Kuzmiak Marek
( MAREQ )
napísať odkaz
Burák Marek
( Marek-Parek )
napísať odkaz
Kuchta Marek
( mmarek26 )
napísať odkaz
Feňko Marek
- - - - - - - -
napísať odkaz


O rôčik sú starší:

Vančiková Soňa
- - - - - - - -
napísať odkaz

Pán Boh požehnaj!
 
Uvedom si

Príkoria oplácaj láskou.
 
Reklama
misionar.eu
 

To je ten muž - Ježiš

        Keď snímali z múrov veľkej ľudovej siene v Pekingu obraz Mao Tse-tunga, potrebovali na to veľký žeriav, pretože obraz bol obrovský a vážil niekoľko ton. Všetci sa domnievali, že tam ostane naveky. Teraz sa čínsky ľud dozvedá, že to nebol ten pravý muž, na ktorého upierali svoje nádeje, a že jeho plán veľkého skoku nebol skokom do blahobytu, ale do chaosu a zmätku.
        Národy sveta už od čias gréckych mestských štátov hľadali mužov, ktorí by ich múdro viedli a ktorí by splnili ich nádeje. V dejinách povstávali takíto ľudia. Veľkí filozofi ako Platón a Aristoteles sa usilovali rozlúštiť záhady sveta a ľudského života. Boli tu muži ako Alexander či Napoleon, ktorí sa snažili založiť nové ríše. Udivuje nás inteligencia a talent Shakespeara, nádhera Rubensových obrazov a geniálne umenie Michelangela. Dodnes si vážime objavy Kocha a Pasteura. S úctou spomíname na tých, ktorí sa usilovali vydobyť slobodu národom a človeku.
        Napriek tomu vieme, že aj títo muži boli len ľuďmi s mnohými chybami. Patria medzi veľkých mŕtvych. Vo chvíľach veľkej životne tiesne alebo smrteľného nebezpečenstva nevolajú ľudia ani jedno z týchto veľkých mien. V takých okamihoch zaznieva: Pomôž, Ježiš!
        Jeden z najznámejších predstaviteľov vedy a spoluzakladateľ modernej fyziky, Isaac Newton o ňom povedal: Keď bol dieťaťom, znepokojoval kráľov, keď bol chlapcom, udivoval vzdelancov, keď bol mužom, otriasol celým národom i základmi Rímskej ríše. Ovládal zákony prírody, chodil po vlnách mora, tíšil búrku, sýtil z mála tisícové zástupy, uzdravoval bez liekov, kriesil mŕtvych. Nepriatelia ho nemohli premôcť, satan ho nemohol zničiť, ani hrob ho nemohol zadržať. Nad všetkým zvíťazil. Nenapísal jedinú knihu, ale do najväčších knižníc sveta by sa nevošli knihy, ktoré boli o ňom napísané. Nezložil žiadnu báseň, ale svojou odpúšťajúcou láskou rozozvučal piesňami chvál viac sŕdc, než všetci básnici sveta. Nezaložil náboženskú školu, vedecký ústav ani seminár, ale ani všetky školy vzdelaných národov sa nemôžu pochváliť toľkými žiakmi ako on. Nezriadil lekársku ambulanciu, ale uzdravil viac chorých duší, než tisíce lekárov chorých tiel. Nevelil žiadnej armáde, nedobyl železom ani piaď pôdy, a predsa žiaden vojvodca nemal toľko dobrovoľníkov ako on. Mocou svojej lásky, posolstvom evanjelia pretvoril svet. Veľké osobnosti sveta prišli a odišli. Všetci ľudia sklamali, on však nikdy nikoho.
        Ježiš Kristus, to je ten zvláštny muž svetových dejín, ktorý znepokojuje ľudskú myseľ už takmer 2000 rokov. Paradox Ježiša Krista vyjadril istý pisateľ podobnými slovami: Nikdy nič nenapísal, ale o ňom sú napísané celé knižnice. Nikdy nemaľoval, ale jeho podoba je znázorňovaná najväčšími maliarmi sveta. Nebol hudobníkom, ale jeho osoba inšpirovala najslávnejších hudobníkov sveta. Nezaložil žiaden štát, ale jeho myšlienky mali vplyv na ústavy mnohých štátov sveta. Paradox tohto muža však ide ďalej. Jeho životopis je zhrnutý v takej malej knižočke, že je to až podozrivé, ale jeho meno je napriek tomu známe v celom kultúrnom svete. Keď jeho telo sňali z kríža, vedelo o ňom len niekoľko ľudí v malej rímskej provincii. Dnes mu aj jeho najväčší odporca vzdáva hold tým, že list, ktorý posiela, označí dátumom. Narodil sa v maštali ako jeden z najposlednejších ľudí na zemi, ale jeho narodenie rozťalo oponu času na dobu pred a po ňom. Ježiš, to je ten muž, pre ktorého sú jedni ochotní zomierať a druhí maria svoj život tým, že sa snažia dokázať, aké je pochybné aj to, či vôbec existoval. Jeden z najväčších básnikov Francúzska, Voltaire, známy odporca kresťanstva kedysi vyhlásil: Pri zrode kresťanstva stálo dvanásť mužov, nuž a ja dokážem, že stačí jeden človek na to, aby ho vykorenil. Môžeme sa len pousmiať nad tým, že na mieste, kde tieto slová vyhlásil, si dnes môžete kúpiť kresťanskú literatúru.
        Stretávame sa s názorom, že kresťania si sami, už ako hnutie, dodatočne vymysleli postavu svojho zakladateľa. Skutočnosťou však je, že každé hnutie má najskôr vodcu, zakladateľa a až potom sa objavujú jeho prívrženci. Napoleon a okolo neho jeho granátnici. Spartakus a potom jeho spolubojovníci. Istý ateistický filozof vyjadril vetu: Napriek všetkým tvrdeniam, či Ježiš existoval, či nie, jedno je isté: Jeho nasledovníci sú historickou skutočnosťou. Ježišovi učeníci si jeho osobu nevymysleli. V skutočnosti ani nemohli. Pre Židov bol taký Mesiáš, akým bol Ježiš, nepochopiteľný a neprijateľný. Oni čakali veľkého vojvodcu, ktorý ich vyslobodí spod jarma rímskej nadvlády a založí panstvo Izraela nad ostatnými národmi, a nie potulného kazateľa, ktorého nakoniec Rimania ukrižovali.
        Kresťanstvo teda nie je nejaký filozofický výklad sveta alebo moralizujúci kódex príkazov a zákazov, ktoré niekto vymyslel za písacím stolom. Naopak, je to posolstvo o mužovi, Ježišovi Kristovi, ktorý tu na určitom mieste a v historicky známej dobe žil, učil, zomrel a vstal z mŕtvych. Aj ten najlepší úmysel, aj tá najušľachtilejšia myšlienka ako pomôcť svetu je bez Ježiša snahou, ktorá sa väčšinou končí neúspechom a sklamaním, pretože aj tých najlepších plánov sa zväčša zmocnia ľudia, ktorí ich zneužijú pre svoje sebecké ciele. Mnohí práve v Kristovom mene uskutočňovali svoje túžby po moci a sláve. Spomeňme beštiálne vyčíňanie španielskej inkvizície, či manipuláciu svetských inštitúcií duchovenstvom v stredoveku. Napriek tomu sú tu vždy znovu ľudia, ktorí vyznávajú svoju vieru v Ježiša. Pozorujeme Jána Husa, ako stojí v Kostnici pred svojimi sudcami, ktorí ho s Kristovým menom na perách odsudzujú na smrť v plameňoch. On však, napriek tomu, nevyhlasuje kresťanstvo za podvod, ale naopak vyznáva: Ja, Pane Ježišu, pre Teba a Tvoje sväté evanjelium chcem vytrpieť aj túto strašnú smrť...
        Spomeňme tisíce bezmenných mužov a žien, ktorí prežívali v živote mnoho bolestí a strát, ale vždy boli ochotní povedať s Jóbom: Boh dal, Boh vzal, nech je meno Jeho oslávené. Prečo ich viera obstála v takých skúškach? Pretože mala pevný základ. Viera, ktorá dáva silu v ťažkostiach života, viera, ktorá dáva vnútorný pokoj, keď je všetko okolo v pohybe, nie je založená na slovách Augustínových ani na učení Tomáša Akvinského, nestojí ma slovách Lutherových alebo Kalvínových, ale stojí na tom jedinom mužovi  Ježišovi Kristovi. Biblia hovorí: Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus.
        To, čo nás môže posilovať v každej životnej tiesni, v každom sklamaní a v každom utrpení, nie je duch nejakého velikána dejín, ale skutočne živý, vzkriesený Ježiš. Prečo dokázali tisíce kresťanov prvých storočí umierať pre tohto muža  Ježiša? Vraj to boli otroci a chudáci a aj tak nemali čo stratiť. To je názor človeka, ktorý si nevšimol, že medzi kresťanmi prvých storočí bolo aj mnoho zámožných ľudí a dokonca aj cisárovi dvorania. Prví kresťania nepovažovali Ježiša za nejakého buriča, ktorého v Palestíne popravili. Nie. Za takého muža, buriča, sa dobrovoľne neumiera. Ježiš predsa nikdy nikoho na boj nevyzval. Naopak. Petrovi hovorí: Schovaj svoj meč...
        Kresťania verili a veria, že Ježiš prišiel na svet a presne podľa proroctva Starého zákona zomrel ako obeť za hriechy celého sveta. Bol pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych  zase podľa predpovede prorokov. Odišiel do neba a opäť príde súdiť živých i mŕtvych a dá život tým, ktorí v neho veria. Pohania prinášali svojim bohom obete, aby uzmierili ich hnev. Tam obetovali oni, čiže dával človek. V prípade Ježiša je to presne naopak. Tu Boh dáva obeť za človeka a od človeka sa len žiada, aby tú obeť prijal. To je posolstvo samého Ježiša v Biblii u Jána 3,16: Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nikto, kto v Neho verí nezahynul, ale mal život večný. To je čin, v ktorom sa prejavila láska nebeského Otca k nám.
        Stalo sa to pred rokmi v Argentíne. Otec s dvoma synmi šiel cestou cez vysoké vrchy, kde ich prekvapil mráz a snehová fujavica. Cesta bola stále ťažšia, až nakoniec nemohli ísť ďalej. Chlapci nariekali a hrozilo nebezpečenstvo, že zmrznú. Otec vyzliekol svoj kabát, zabalil do neho deti a prikryl ich vlastným telom. Keď ich ľudia po niekoľkých hodinách našli, otec bol mŕtvy, ale chlapci boli zachránení. Ubehli roky. Mladší chlapec na všetko zabudol. Študoval a stal sa lekárom. Raz ho ten starší vzal na vrch a rozpovedal mu celú udalosť. Nakoniec povedal: To, čím sme, sme len vďaka obeti nášho otca...
        Ježiš je ten Muž, ktorý neobetoval druhých pre svoje záujmy, ale naopak zomrel, aby sme my mohli žiť.Sila, ktorá dvíhala kresťanov všetkých dôb, bola sila živého, vzkrieseného Ježiša. Nádej na vzkriesenie k novému životu bola a je zakotvená v Ježišovom vzkriesení. Túto zvesť o vzkriesení sa mnohí snažia všelijako vysvetliť. Skeptici vravia, že autori evanjelií mali vraj odkiaľ čerpať myšlienku o vzkriesení, totiž zo starej egyptskej a gréckej mytológie, kde sa hovorí o vzkriesení Osirisa a Dionýza. Autori podobných názorov zabudli na to, že aj sami starí Egypťania a Gréci považovali tieto postavy za vybájené a nikto sa neodvážil tvrdiť: Ja som ho videl vzkrieseného. Na rozdiel od Ježišových učeníkov, ktorí s plnou istotou hovorili o jeho vzkriesení, o tom, že ho videli nielen oni, ale viac než 500 ľudí (1Kor 15,3-8). Za toto svoje posolstvo boli ochotní aj zomrieť. To žiaden podvodník neurobí.
        Ježiš Kristus  to je ten Muž, v ktorom je neuveriteľná sila. Sila, ktorá zmenila životy miliónom ľudí a mení ich aj dnes. Kedykoľvek sa zvestuje Ježiš Kristus, menia sa životy ľudí k dobrému, národy sa menia k lepšiemu, zo zlodejov sa stávajú poctiví ľudia, alkoholici sa liečia, ľudia plní nenávisti sa menia na ľudí naplnených láskou, nespravodliví na spravodlivých. Ježiš Kristus  to je ten Muž, ktorý sa skláňa ku všetkým ľuďom. Bohatým alebo chudobným, vzdelaným či jednoduchým. Na pohlaví, veku či farbe pleti nezáleží.
        Všetky známe fakty svedčia o tom, že Ježiš je Boh. No to, ako sa k osobe Ježiša Krista postavíme, záleží len na nás. Niektorí ho chápu len ako historickú osobnosť, iní popierajú, že vôbec existoval. No mnoho je tých, ktorí vierou dovolia, aby sa Ježiš stal tým, kto ich sprevádza na každom ich kroku. Ľudia sú slobodní. O Ježišovi sa z Biblie dozvedáme, ako vysoko si vážil a rešpektoval slobodu jednotlivcov. Takže prijať? Ignorovať? Postaviť sa na odpor? Rozhodnutie je len na nás.

        Keď zlyhá človek a nie je komu by si dôveroval, nezabudni.

Ria

návrat hore Pondelok, 16.06. 2008 - 11:44:19
Téma: Aby porástla naša múdrosť

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 4.37 / Hlasov: 8      

K tomuto článku nie je možné vložiť komentár.