Uvedom si

Skôr, ako niečo urobíš, zastav sa a pouvažuj.
 
Reklama
misionar.eu
 

Láska je poriadny kríž

    Láska zase vystrájala. Naháňala dvoch nevinných mladých ľudí po slnkom spálenej žltej lúke. Tisíc krát sa opakujúci trik a vždy naň niekto naletí! Láska... ty osnovateľka všetkých vojen... Ty prechodné predvolebné poblúznenie. Ty strojkyňa najväčšieho žiaľu, keď po voľbách spokojne odchádzaš. Ty dôvod všetkých expedícií, ktoré sa nevrátili. Ty jediná, ktorá si vždy nájdeš spôsob, ako vyčarovať vrásky.     Ona pozerala na neho. Jeho tvár vyjadrovala vytrženie. Už dve hodiny hľadel na jeden bod v diaľke. Nie však na ňu. To poznanie ju poriadne sklamalo.

    Och, milý môj, budeme sa musieť rozlúčiť!

    Oslovený nepohol ani brkom. So stoickým pokojom unudene prehodil:

    Ja viem! Až do rána, kým nesvitne deň a potom odznova.

    Nie veru. Tentoraz naveky!

     Šalieš, žena? Štúdium na fakulte ťa privádza do šialenstva? Toto ho predsa len trochu vyrušilo. Z takej dievčiny človek nikdy nevie... Ona sa rozhodla, že svojho milého ani v najmenšom nesklame, ajhľa, jej vyznanie:

     Nie. Už to muselo prísť. Ja... ďalej po tejto kamenej ceste - chodníčku - viac nevykročím! .... Pauza, či poetickejšie, odmlka. Keď je to také dojímavé!

     A ja skončím so rozdrásanými nervami na liečení na Sliači!

     Vedel, že to bol planý poplach. Spokojne s vedomím, že búrka nebude, a predsa so zhnusením, že zase podpichovala, sa zdvihol. Kráčal rovnomerným krokom. Milá stála na mieste, nehybná a urazená, že jej výpad dopadol tak nešikovne. Bez efektu. Bez vzletného prosenia na kolenách o život a lásku. Dobehla ho a zakričala mu do ucha:

     Och, milý, keď ty vôbec nerozumieš, čo v mojom srdci sa deje sa... sa deje...

     Ale keď som prvý okoštoval huby, či sú jedlé, to som ti bol dobrý!

     Namieril jej ukazovákom na nos. Nedala sa zaskočiť:
     Ale ty si to prežil a láska žiada obete!
     Milý sa chcel vyhnúť ďalšiemu psychickému krvipreliatiu:
     Milá, veďže stlač brzdu svojmu srdcu, lebo skončíme v priekope dejín a v okresnej nemocnici.
     V pôrodnici, ty hriešnik?
     Nie! V márnici!
     Ešte sme sa ani nezobrali, a ty ma už mŕtvu chceš viesť do márnice!? Milá sa rozplakala. Ale potešila sa, že má konečne dôvod zaplakať.
     Najprv by sme museli mať auto., povedal milý namiesto ospravedlnenia.
     Milá vybičovala situáciu do obľúbeného bodu. Akurát zaváhala, či má ešte plakať. Rozhodla sa, že bude chladná ako ľad:
     Rozídeme sa! Rozídeme! Rozchod!
     Pozor! Pohov! Ale to by bolo tretí krát tento mesiac. Päťsto krát od vtedy, ako spolu chodíme! Čo ťa na tých rozchodoch tak baví?
     Toto milú na milom zlostilo, ale aj fascinovalo. Jediná veta a vzdor je preč. Naťahovala, že nepovie, ale keď odrátala minútu, prezradila:
     Príjemná zmena! Odznova to zaľubovanie, odznova ma obletuješ! Obdarúvaš, lichotíš! Vždy ma to láka, aby nebola nuda. Len mne už dochádza pri tom obletovaní benzín. Asi dobzučím!
     Ajhľa, nové motýlie vyznanie. Čo je horšie, ukrýva hrozivé priznanie:
     Keď ja ťa celého chcem zmeniť, premeniť, zintegrovať, digitalizovať. Ja celkom túžim, aby sme sa spolu dostali do Európy! A ešte, aby si mal maximálny možný počet navštívených bohoslužieb na kilometer štvorcový!
     Ja viem. Aj účes mám ako si chcela, aj farbu košieľ nosím ako si chcela, aj vôňu používam, akú si chcela.... A ozaj sa čo najskôr musíme zobrať, mne je už dlho.
     Obidvaja sa stiahli. Odstúpili od seba, akoby ich niekto nepríjemne prekvapil. Zatvárila sa prihlúplo:
     Áno, deň sa nachyľuje.
     Nie tak dlho. Inak.
     Nuž zoberieme sa. Ale kde?
     Nuž čo ja viem, poďme, láska moja, na koniec sveta. Napríklad do niektorého malého slovenského mesta. Týmto milý otvoril teoretické rokovania o teoretickej svadbe... ovšem každý myslel na celkom inú svadbu. Ona na svadbu snov. Milá predpokladala taký maličký rozpočet...
     Zobrať by sme mohli skromne, ja snívam o Moháči. To by bol sobáš a tá vlečka!
     Môj otec má len traktor. A prečo o Moháči? Ako si na to prišla?
     Tak, počula som... kdesi... tuším v ženskom magazíne to bolo?
     Pre mňa za mňa sa zoberme aj v Temešvári, len aby to už bolo.
     Zatváril sa, akoby mu niečo akútne chýbalo. Najradšej by sa od duševnej bolesti vyškriabal na strom.
     Čo ti chýba?, milá to vyslovila znovu s tým prihlúplym výrazom.
     ... chýba mi bližší spoločenský kontakt s tebou...
     Veď už nás delí len tridsať centimetrov a dve kilá vzduchu, ty môj naparovacý pavúčik!
     Pavúčik tká siete, ale nejde mu to!, milý zavil ako ich nečistokrvný pes Dunčo. Nebolo mu totiž zjavné, akým spôsobom prejavujú zármutok pavúky.
     Takí ste vy, muži! Žena vám dá prst, vy jej zoberie dlaň a o ruku požiadate otca! Zapýrila sa svätým hnevom. Je to jedna veľmi zložitá figúra. Ešte ťažšia ako dvojitý ridberger.
     Aké stupídne pomyslenie, že láska má aj telesný rozmer. Veď láska... ona sa určite týka len duší. Je dobrá len na založenie jediného účtu, jedného priezviska a jednej kuchyne. A deti... nuž tie nenosí bocian, podľa milej, prináša ich sestrička v pôrodnici. Okrem toho.... prosím vás, všetky tieto veci... teda prepytujem telesné... veď je to nehygienické! Jedna od všetkého slobodná odborníčka povedala, že keby nebolo tejto nehygienickej a poľutovania hodnej činnosti, nerodili by sa deti. A keby sa nerodili deti, bol by koniec sveta a mali by sme pokoj!
     Milý milú minule chytil po troch rokoch chodenia za plece, ktoré zakrývalo tričko, košeľa, sveter a kabát. Týždeň si nevedel odpustiť tú nemravnosť! Mal pocit, že to na ňom určite uvidí celý kostol. Má sa ešte veľa čo učiť od dievčat, čo už majú tri deti od troch otcov a svadbu o týždeň! Nuž nie je nič lepšie ako škrupulantstvo, nejasne stanovené pravidlá, popretie všetkého nehygienického... Rigidna alebo žiadna výchova kresťanov v tejto oblasti priniesla veľa a veľa ovocia. Len nikto nevie, kde je.
     A muž nemôže žene ani nadávať?
     Preskočil na inú tému. Schádzali z kopca. Hľadeli pod nohy.
     Nemôže! My budeme také iné manželstvo. Také ideálne, kresťanské. Pôjdeme spolu v nedeľu do kostola. Budeme spoločne hádzať peniažky do zvončeka. Po večeroch budeme sledovať Esmeraldu a potom sa modliť zo zošítka. Byť naplno odovzdaný do vôle svojej ženy... Naplno naplniť jej plány o výzore a romantickom sledovaní primitívno - poučných filmov. Byť vlastne nie ani tak mužom, ako ženou, kamarátkou. Ale pritom nebyť zoženštelý, byť mužný a v skutočnosti odporujúci. Aký krásny a prehľadný ideál!
     Zbehli zo svahu, milý jej podal ruku, aby ju zachytil a odpovedal:
     Vás ženy to baví, ale nás chlapov modlitby nebavia! Také už vôbec...
     Zober si moju mamu do akých mystických stavov upadá, keď sa modlí.
     Áno, spí až do rána.
     Zase miesto, aby sme ospievali so šarmom a iróniou niečo pozoruhodné. Asi niečo takéto... Akým vzorom nám boli naši rodičia vo viere! Ešte dve také úspešné generácie a štyri pätiny kostolov, včítane tých nových, budú zatvorené!
     Rodičia si myslia, že si ich deti nevšímajú, že sa nevyrovnávajú so svetom práve cez ich náhľady. Rodičia nedávajú deťom ideály a vieru. Možno peniaze... Dnes ani tie nie veľmi... Tak teda dávajú deťom aspoň život... Nie. Dnes sú rodičia rozhodnutí nedať život. Nebyť rodičmi. Zaujímavé je, že napriek tomu neskôr zatúžia byť starými rodičmi. Aká dilema! Rodičia chcú byť bezpríkladní, deti majú byť príkladné! Skvelé! Deti moje! To je svet! To sú zásadoví návštevníci bohoslužieb! Nuž teda aké úžasné vzory máme! Ešte šťastie, že ich nie je viac, lebo to by sme už nevydržali.
     Napríklad: Akým vzorom sú nám kresťanské manželky. Idú pravidelne do kostola, aby mali náboženské vyžitie. Vrátia sa domov a aby muž vedel, čo tam získali, dôkladne sa proti nemu vzbúria presne podľa zásad ateistického feminizmu! Aké dokonalé prepojenie dvoch nezlučiteľných postojov k vlastným mužom! Koľko kostolov a koľko lásky taký zvrátený postoj potrebuje! Akým skvelým vzorom sú pre svoje dcéry! Ako je len dobre takému mužovi, keď zápasí vo svete a jeho žena mu umožní, aby nevypadol z cviku ani doma! Zvláštnou výsadou kresťanských manželiek je schopnosť vždy poučovať. Po návrate s bohoslužieb a porade s kamarátkami nadiktovať, odkiaľ má muž doniesť viac peňazí. Nie som si celkom na istom, či to nie je paradox, kostol a penaize. Direktíva znie, že peniaze sa majú a to hneď získať buď kalým... alebo nekalým spôsobom, veď pre rodinu to nie je hriech...(?!)
     Tieto úvahy ho začali prenasledovať od istého okamihu. Teraz ho podnietili k nasledujúcej myšlienke a zarýpaniu:
     Ale kresťanské manželstvo vraj znamená aj podriadenosť ženy manželovi.
     Och... teda... no... veď... tak ja ešte pouvažujem, či budeme kresťanské manželstvo.
     A to ani výchovný dohľad nebudem môcť mať nad tebou?
     A to je ako?
     Stroho povedané: disciplína a centrálne velenie v mojej osobe!
     No to určite! Ujdem k môjmu oteckovi a mamičke, tí si to s tebou potom vybavia!
     Ja zavolám môjho ocka a ten vám vybije okno a tvojmu otcovi nos.
     Zastali pri mocnom strome, o ktorý sa milý milo a familiárne oprel. Namieril na ňu zrak, presne tak to urobila aj ona. Zapreli sa do seba pohľadmi a hľadeli na seba. Ako dve hrdličky. Len tak prekypujú ochotou obetovať sa za toho druhého a opomenúť vlastné potreby! Ešte že majú rodičov. Tí si už tieto sporné otázky vydiskutujú pred svadbou alebo v nejakej hádke po nej. Dôležité je, uchovať si romantickú lásku aspoň dva dni to týždňa a neskôr aspoň na Vianoce.
     Ach, aká utešená predstava! Moháč...
     A prečo sa vlastne nemodlíš úprimne zo srdca, ale stále si čítaš akési modlitby zo zošitka?, zaujato vyzvedal milý.
     To mi dala kamoška. Keď sa to pomodlíš tri krát po päťdesiat, dostaneš, čo si zažiadaš.
     Na to sa nemusíš modliť, na to sú mincové automaty.
     Drzáň hlúpy! Ty sa ani toľko nemodlíš!
     Akoby nie. V celku úprimne prekutávam nebo a hľadám jeho veľkého obyvateľa. Gagarin ho vraj nevidel, ale mne sa on zdá celkom živý a príjemný. O to väčší, že mi dal teba a takú, aká si!
     Naše jediné šťastie, že tu je tu Pán Boh. Veď ani svoju životnú lásku by sme nevedeli milovať skutočnou láskou, ktorá pretrvá všetky bolesti a vytvorí všetky radosti pripomínajúce raj, do ktorého spolu s láskou a s Bohom mierime!
    

Ria

návrat hore Utorok, 08.07. 2008 - 18:21:53
Téma: Príbehy na zamyslenie

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 4.1 / Hlasov: 10      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.