Kalendár akcií
« Apríl '18 »
PoUtStŠt PiSoNe
      1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30

Meninoví oslávenci

Pančišin Marek
- - - - - - - -
napísať odkaz
Vachna Marek
( michaelko )
napísať odkaz
Šelepec Marek
( Majky )
napísať odkaz
Kuzmiak Marek
( MAREQ )
napísať odkaz
Burák Marek
( Marek-Parek )
napísať odkaz
Kuchta Marek
( mmarek26 )
napísať odkaz
Feňko Marek
- - - - - - - -
napísať odkaz


O rôčik sú starší:

Vančiková Soňa
- - - - - - - -
napísať odkaz

Pán Boh požehnaj!
 
Uvedom si

Príkoria oplácaj láskou.
 
Reklama
misionar.eu
 

Stretnutie s Ním

       Bolo krásne horúce piatkové ráno. Slnko ma vábilo svojimi lúčmi von. Dala som sa zlákať. Obliekla som si krátke nohavice a tričko. Na stole v kuchyni ma čakal odkaz od mamy  Janka, pozaváraj broskyne.

Po raňajkách som si pripravila všetko potrebné na túto prácu. Začala som. Nekonečné umývanie úrody napokon vystriedalo jeho odkôstkovanie a rezanie. Už je jedenásť a ja nie som ešte ani za polovicou pomyslela som si. Zrýchlila som tempo. Fľaše sa rýchlo ligotali čistotou a moje ruky pracovali kozmickou rýchlosťou. Broskyne naskočili do fliaš a mohla som ich potešiť teplým kúpeľom. Ale čo na to potrebujem? Čo ak to pokazím? Mamin telefonát to všetko zachránil. Nakoniec som to zvládla. Po obede som si oddýchla a čakala, kým odbije šesť. Stalo sa. Ručičky na hodinách ukazovali na šestku. Hurááá, vykríkla som. A prečo? Lebo každý piatok v takýto čas chodievam na mládež. Pán farár nám o čomsi porozpráva, zaspievame si, pomodlíme sa a so spokojnosťou sa vraciame domov. Tentoraz ma tam čakalo prekvapenie. Kto si chce užiť týždeň v tábore?, spýtal sa farár. Samozrejme, že s mojimi kamarátkami sme súhlasili. Čo môže byť lepšie ako týždeň bez rodičov.

       Blížil sa termín odchodu. Plná očakávania som sa zbalila a vybrala sa na autobus. Na zastávke už stáli aj moje kamarátky. Zvonku to vyzeralo zvláštne a vo vnútri to nebolo o nič lepšie. Bol plný cudzích ľudí. Svojimi očami si nás poriadne obzreli. Up, to bude teda zábava!, zhodli sme sa s Nikou. Konečne sme dorazili na miesto. Bolo nádherné. Uprostred lesa stála obrovská chata s terasou a niekoľko menších okolo. Po ceste sme vyhladli. Kuchárky to predpokladali a privítali nás polievkou. Začali sme zaberať a v tom... zastavil nás hlas, ktorý autoritatívne hovoril: Treba sa predsa poďakovať za jedlo Bohu, či nie? sklonili sme zrak a s hanbou hľadeli každá na svoje kolená. Po modlitbe sme začali jesť. Obed bol chutný a sýty. Pobrali sme sa do izby. Pozerám, pozerám ...až 25 ľudí v jednej izbe? A samé dievčatá? Bolo to sklamanie. Už som sa tešila na spánok. Ráno nás zobudil spev vrabcov. Zišli sme k stolu. Po včerajšej skúsenosti sme sa najprv pomodlili. Nasýtili sme naše krky a šli do spoločenskej miestnosti. Tu ma prekvapila kázeň.

       Cítila som sa ako v kostole. Často doňho nechodím. Veď to nie je hlavné, hlavne, že verím. Ale vôbec som netušila komu a prečo. Rozdelili nás do skupín. Samozrejme som nebola s naj kamarátkou. To je teda výhra, prebleslo mi hlavou. No nič, doobeda som to vydržala. Prišiel obed a po ňom vytúžená prestávka. Každý vzal do ruky Bibliu a čítal. Pripadala som si tu, ako keby som tu nemala byť. Zdalo sa mi to choré. Veď sa treba zabaviť, nie čítať! My sme hrali volejbal. Po prestávka nás čakala hra  vojna. Také trápne, veď sme ako malé deti. Naháňali sme sa ako na poľovačke. Celá ufúľaná som pred večerou skočila pod sprchu. Všetka špina zo mňa zišla, ale úsmev na tvári mi ostal. Uvedomila som si, že to bola v podstate zábava.

       Plná očakávaní som čakala nový deň. Začal sa pre mňa o čosi skôr. Mala som službu. O šiestej ráno zazvonil budík. V kúpeľni som si vyzdvihla handru, vedro a dávku sily. Poumývala som schody, terasu, podlahu a všetko, čo sa umyť dalo. Čakal ma ešte pomoc v kuchyni. Zrazu sa príprava jedla stala radosťou. Ale kto za to môže? Bola som šťastná, že všetkým raňajky chutili. Hneď po nich sme sa vybrali hľadať poklad. V najbližšej dedine nás čakali indície. Myslím, že som v tento deň prešla minimálne 100 kilometrov. Poklad naša skupina síce nedobila, no opäť vo mne tento deň niečo pekné zanechal. Takto podobne to vydržalo asi ďalšie dva dni. Ale šiesty deň tábora ma ovplyvnil najviac. Konkrétne večer. Mali sme koncert gospelovej skupiny Joel.

       Stmievalo sa. Bola som na terase a zhora ma zaujal pohľad na zem. Trblietali sa tam plamene sviečok, ktoré vytvárali obraz kríža. Čosi ma vtedy pichlo v srdci. Akoby by niekto kričal:  Otvor mi, ja ťa milujem! nevšímala som si to. Počúvala som tóny rozliehajúce sa po celom okolí.  Krásne texty, pomyslela som si. V jednom z nich sa našla moja duša. Úpenlivo som naťahovala uši, aby mi nič neušlo. Na mojich kamarátkach som nič podobné nevidela. To tajomstvo zasiahlo teda iba mňa. Zostala som v tom sama. Odrazu ma niekto chytil za ruku. Poď so mnou, povedal. Ani som nestihla súhlasiť a už som stála v kruhu. V kruhu, kde sa ľudia držali za ruky. Už opadli všetky tie divné pocity. Vnímala som dotyk rúk. Nemohla som spustiť oči z kríža uprostred kruhu. Po chvíli sa ma dotkla akási ruka. Nebola to však ruka človeka. Mala som strach.  Čo sa deje? Azda si po mňa prišla zubatá? Bála som sa. Privrela som oči a čakala, čo sa bude diať. V tom momente som nič nepočula. Bolo to ako keby som mala niekomu odpovedať. Niekto silno klopal na dvere môjho srdca. Vnímala som ten hlas. Kričal: Otvor mi! Daj mi kľúč! So mnou budeš v bezpečí! Z obáv som bleskovo otvorila oči. Môj zrak som uprela na nebo, teda nočnú oblohu. Videla som hviezdy, mesiac, ale ešte čosi tam bolo...obraz hlavy. V myšlienkach som hádala komu patrí. A som to pochopila. Bola to hlava Ježiša. Opäť som privrela viečka a potichu povedala:  Vojdi do môjho srdca a veď ma v živote po správnej ceste. Týmto dňom nastal obrat v mojom živote.

       V nasledujúci deň som sa pobalila a chystala na odchod. V hlave sa mi dookola odohrával celý tábor. Bola som najšťastnejším človekom. Prijala som toho Najvyššieho do svojho srdca. Odvtedy vedie moje kroky. Dodnes môžem ďakovať farárovi, že som sa tam dostala. Bolo to neuveriteľné. Nikdy by som neverila, že sa také niečo môže stať. Zažila som to na vlastnej koži. Bol to skvelý týždeň a ktovie, či ma naň neprehovoril On. Boh, ktorý vládne svetu spravodlivo. Bol to najväčší zážitok môjho života. Dnes môžem s istotou tvrdiť, že život s ním je iný ako predtým, keď som nevedela, čo znamená veriť. Už viem, čo viera znamená a každému prajem., aby to zažil. Veď On už vedie moje kroky a nedovolí, aby som padla na dno síl. A aj keď z ľudskej hlúposti padnem, On ma zdvihne. On je mojou istotou, pravdou a láskou.

       Nebojím sa už s istotou povedať:  VERÍM V BOHA...


Autor: Jana

návrat hore Štvrtok, 28.09. 2006 - 20:47:19
Téma: Čo pre mňa Boh urobil? (svedectvá)

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 5 / Hlasov: 6      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.