Uvedom si

Mrháš časom? Prispievaš do galérie nedokončených vecí.
 
Reklama
misionar.eu
 

Posolstvo troch mušketierov

1. Čo máš na ženách rád?

Rišo 32r. Hudobný dramaturg:
    To je veľmi široká otázka. Asi nejde o to, aký typ báb sa mi páči, o tom by som tiež vedel veľa rozprávať. Ale k veci:
    Mám rád čo najnižší koeficient domýšľavosti. Teda čím viac je to eliminované, tým viac super, čo však v prípade žien nejde úplne na nulu. Teda aby bola ako chlap. Ale nie, čo mám naozaj rád, je ich absolútna schopnosť pohladiť ľudskú dušu. Majú nežnosť, ktorá mužom chýba. Taká ich vlastnosť utešiteliek, taká až naivita nechať sa zmanipulovať, nechať sa viesť. To ak raz dá svojmu mužovi, vtedy sa žene zastaví čas, vezme svojho muža do náručia a utešuje ho, učičíka materinskou láskou, mám rád tú nezištnú lásku. Je toho ešte veľa, ale toto je to najdôležitejšie. Na mojej žene sa mi páči to, že to, čo ja poviem, berie ako svätý zákon, aj keby som povedal úplnú blbosť. Vedela by druhému vyškriabať oči, lebo som to povedal ja. Je to nádherná lojálnosť voči vlastnému manželovi. V slovenčine je na to krásny výraz vydanosť  ona sa vydá mužovi. Ale toto je strašne nebezpečné ešte predtým, kým sa vie, či to bude alebo nebude moja žena. A mám rád ich krásu. Nemusí byť topmodelka, lebo každá žena vie byť krásna. Boh jej dal dar krásy. Ženská krása je fantastická.

Paľo 28r. manažér:
    Mám rád ich umiernenosť, to, že inak zmýšľajú, a tým dávajú možnosť vidieť veci z inej stránky, než ako ich vidíme my a dať veci úplne iný význam. Milujem na ženách, pokiaľ sú oddané matky, pokiaľ to na nich vidno, lebo žena má schopnosť ísť až za hranicu svojich fyzických síl v momentoch, kedy to muž absolútne nedokáže, lebo muž nevie oddeliť svoju psychiku od fyzického stavu. ženy dokážu ísť ďaleko za horizont svojich možností, ktoré ja ako muž nemám.

Tomáš 32r. elektrotechnik:
    To záleží na tom, či mám otvorené alebo zavreté oči keď otvorené, tak iné veci. ale vždy, že sú citlivé. Vnímajú veci srdcom. Vedia vytvoriť teplo domova. keď muž prichádza domov na miesto, ktoré mu dáva istotu, že človek sa nikdy necíti v tichej domácnosti  teda aspoň ja sa vždy dozviem, čo sa okolo mňa deje, lepšie než rádio, podozvedám sa všetko z útrob manželkinej duše skôr, než si vyzlečiem kabát, a to je dobre, lebo nič neostane utajené.

2. Čo sa ti nepáči na ženách?

Rišo:
    Práve ten vyšší koeficient domýšľavosti, keď je až nebezpečné začať spúšťať nejaké témy, lebo ona začne vytvárať celé kombinácie, a keď sa všetko domotá a skomplikuje  s takými ženami sa mne veľmi ťažko spolupracuje. Nenápadne to príde na teba a raz vybuchne ako Trójsky kôň.

Tomáš:
    Ja by som chcel dodať, že každú konverzáciu treba so ženou doviesť až do absolútnych detailov, aby nevznikol žiadny priestor na domýšľanie.

Paľo:
    Asi tiež tú domýšľavosť. nemám tiež rád, keď majú očakávania a nevyjadria ich slovne a muž sa toto ich cítenie musí dlho učiť spoznávať, aby ich potom dokázal uspokojovať. Táto adekvátna komunikácia sa hľadá na jednej i druhej strane. To mi najviac vadí, keď ženy príliš veľa rozoberajú veci druhých ľudí a prejde to až do ohovárania. Toto je ženám bližšie ako mužom  to hovorím globálne, nemyslím to na nikoho konkrétne. Je to vlastne tá domýšľavosť, keď si veci len vykonštruujú v hlave, ktoré nakoniec nie sú správne a dobré. Nepáči sa mi, že ženy sú ľahko ovplyvniteľné okolím, rýchlo dokážu opustiť niečo, čomu hlboko verili, nepáčí sa mi nestálosť vo vnútorných postojoch.. V tom aj spočíva ochrana muža, aby vytvoril pevné hradby, aby žena nebola atakovaná zvonka.

Tomáš:
    Nepáči sa mi ďalej, keď sa rozpráva o ničom, keď sa rozoberá niekto úplne iný, kto tam nie je, a to až do špiku kostí. Niekto to nazýva ohováranie, niekto zdieľanie. Inak si myslím, že ženy sú celkom príjemné tvory a člověk má na nich rád takmer všetko.

3. V čom sa meníš vďaka manželstvu?

Rišo:
    Mením sa v tom, že veľa vecí dokončujem a nenechávam ich na domýšľavosť. Učím sa prejavovať emócie a city. Uvedomujem si, že musím žene veľmi konkrétne pomenovať to, čo si myslím a prežívam - to súvisí aj s tou domýšľavosťou. Je zase kopec vecí, ktoré si želám, aby si domyslela a ona nie je schopná si domyslieť, musím dbať na komunikáciu, menej myslieť na seba, ale rozmýšľať o veciach, ktoré mne ako chlapovi nie sú prirodzené, ale jej urobia radosť, no snažím sa meniť a prispôsobovať. Nejde úplne zmeniť svoju náturu, ale potrebujem viac počúvať a čím najviac načerpať z tej ženskej logiky. A doladiť to k sebe v maximálne možnej miere.

Paľo:
    Obmäkčuje sa mi moje tvrdé a racionálne srdce, lebo podľa mňa malo všetko svoj racionálny dôvod, do čoho ísť a do čoho nie. Moja žena je schopná vnímať srdcom, čo ja vôbec nie som. Druhá vec je, že sa učíme komunikovať. Na začiatku moja žena očakávala nejaké moje reakcie, že keď sme si dávno niečo povedali, tak ja to tak budem vždy konať automaticky bez toho, aby ma upozorňovala. Ale aj ona sa musela učiť vnímať moje potreby. Naučil som sa a stále sa učím ustúpiť zo svojich požiadaviek a potrieb a zvládať naše spoločné potreby. A byť trochu umiernenejší. Potom sú to osobné vlastnosti. Ešte pred manželstvom som si o sebe myslel, že netrpím ničím a mnohé sa ma netýka, no manželstvo je zrkadlom môjho ducha, opravdivého vnútra, čo v sebe mám a som si na čistom, aký vlastne som. V tomto je manželstvo dokonalá záležitosť.

Tomáš:
    Hneď po Ježišovi má najväčší vplyv na mňa moja manželka. Ježiš zmenil môj život tak, že som sa stal kresťanom, moja manželka zmenila môj život tak, že som sa stal človekom. mením sa absolútne vo všetkom, počínajúc kultúrou správania pri jedle, pri návštevách, pri upratovaní  vlastne v tomto sa až tak nemusím meniť- našťastie, v odsebečťovaní  to je maximum, ktoré prevracia moje doterajšie hodnoty, keďže som sa ženil ako 30-ročný, lebo za 30 rokov človek nasiakne do seba toľko sebectva, mnoho vecí je mu tak prirodzených, že vôbec nevníma, že je to sebecké. A ona mi často ukazuje svojím správaním a svojimi nevypovedanými reakciami, že je moje správanie často sebecké. Potom štedrosť.Moja manželka je maximálne štedrá, kamkoľvek ideme, nikam nesmieme prísť bez darčeka, čo ja vždy ofrflem, obrblem. Hoci už cítim, že je to dôležité štedro dávať s otvoreným srdcom. Nielen hmotné, ale byť s ľuďmi, dávať svoju prítomnosť,to, že sme spolu, dávať radosť, zdieľanie. Ďalej sa mením v milovaní. Nechcem sa tu zmieňovať o tom fyzickom, ale milovať každého človeka takého, aký je. Učím sa milovať ju v jej chybách, v jej problémoch a citových rozpoloženiach, milovať nepochopiteľné veci. Mám ešte ďaleko do cieľa, ale už som kus prešiel.

4. Čo považuješ za najdôležitejšie pre spoločný manželský život?

Rišo:
    Samozrejme, je to tolerancia, ochota učiť sa a počúvať potreby toho druhého, učiť sa vnímať signály. Ono keď je človeku veľmi fajn, vie pomenovať, čo chce  chcem toto a tamto. Ale sú časy kríz, keď nie je všetko super a človek nepovie, čo chce, ale vysiela signály, akési šifrované kódy, a preto je dobre spoznať tú inú komunikačnú úroveň partnera. Naučiť sa vycítiť, čo sa tam odohráva  ako sa vraví: hovoríš mi z duše, asi sa treba za to modliť. Hlavne ako muž by som chcel dať žene pocítiť, že som jej rytierom, ktorý sa postaví proti každému drakovi, byť rytierom v moci aj v nežnosti. Ale niekedy mi ujde kopec vecí.

Paľo:
    Absolútna úprimnosť a schopnosť rozprávať sa úplne o všetkom. Nesmie existovať žiadna 13. komnata, do ktorej sa nesmie vstupovať a absolútna schopnosť byť tolerantný a vedieť poľavovaťzo svojich nárokov aj túžob, mať túžbu napĺňať túžby druhého, nie svoje.

Tomáš:
    Úprimnosť, nič nezatajiť. Ak sa čosi zatají, vzniká napätie a nedorozumenie, ktoré vďaka domýšľavosti môže prerásť až v konflikt.

5. Čo je ťažké na vzťahu?

Rišo:
    Práve naplniť to, čo som doteraz hovoril. Urýchliť ten čas, aby vzniklo čo najmenej zranení. Pokoriť sa je ťažké. Nechať sa zlomiť. Ja sa pokorím, ale ide o čas, ako rýchlo to spravím, lebo v tom čakaní vzniká veľa zranení. Kedy zostúpim dole zo svojej chlapskej ješitnosti. Vždy třeba vyjadriť tomu slabšiemu jedincovi, že som urobil chybu a urobím všetko preto, aby sa už nestala.

Paľo:
    Rozdiel, ktorý je medzi mužom a ženou. Myslenie máme naozaj iné a riešime veci inak a ťažké je zmieriť sa s tým, že už nemôžem riešiť problémy tak isto, jako ich riešim s najvernejšími kamarátmi toho istého pohlavia, ale naučiť sa vnímať ženskú myseľ a prispôsobovať tomu okolnosti. Od toho sa odvíjajú všetky ostatné veci. Ostatné veci sú strašne krásne. V každom manželstve je asi najväčší problém v hľadaní tej najsprávnejšej cesty.

Tomáš:
    Pochopiť, čo vlastne moja žena chce. Nie celkovo, veď viem, že chce, aby som sa o ňu staral. ale pochopiť ženské srdce. Keď povie napríklad: Mohli by sme stráviť príjemný večer!, čo to vlastne znamená alebo keď povie: áno, čo to znamená, keď povie nie, čo to znamená, po čom túži jej srdce, čo by chcela, pochopiť pravý zmysel jej slov a pocitov.

Ria

návrat hore Sobota, 15.11. 2008 - 09:21:22
Téma: Z Vašich listov

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 4.42 / Hlasov: 7      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.