Uvedom si

Mrháš časom? Prispievaš do galérie nedokončených vecí.
 
Reklama
misionar.eu
 

Moje rozhodnutie

        Trvalo mi necelých 6 rokov, kým som naozaj pochopila, kto je Ježiš Kristus a aký má so mnou zámer. Nemôžem povedať, že ma to nejako zmenilo. Stále som to ja so svojimi chybami, hriechmi, slabosťami, ale pár vecí už vnímam trochu ináč.

        Keď som ako - tak začala žiť s Kristom, alebo skôr povedané, začala som ho viac vnímať vo svojom živote, mala som okolo 13 rokov. Vedela som, že je tu niekto, kto ma vypočuje, veľakrát pomôže na písomke, aj mi niekedy dá, o čo požiadam atď. Modlila som sa k nemu, chodila do cerkvi, spievala v zbore, ale stále tomu niečo chýbalo. Neskôr som začala chodiť na oázy. Hmm, to boli časy, pre mňa dosť také skleníkové. Prečo? Lebo som ich zle pochopila. Tam bol život s Kristom iný, vášnivejší, túžobnejší, proste krajší a bohatší, ale trvalo to veľmi krátko. A viem, kde bola chyba. Nie v Bohu, ale vo mne, v mojom srdci a vnímavosti na Pána.
        Ľahko sa dá Kristus vnímať a nachádzať medzi ľuďmi, ktorí žijú s Bohom denne, majú s ním pevný vzťah, ale doma je to úplne iné. Tam je ťažšie vidieť a nachádzať Krista: vo svojom nepriateľovi, v situáciách, kedy som zlyhávala, keď som nevidela v ničom zmysel, keď som bola ranená a oklamaná. Kde bol vtedy Boh? V mojom srdci určite ďaleko, ale reálne bol neskutočne bližšie, naťahoval ruky, kričal po mne... čakal a čakal...
        Ale moja pýcha a hrdosť bola tu: Ty si zlý, aj ty, a aj ty, všetci ste zlí, len ja som tá dobrá. Koľko mám toho zažitého s Bohom ani len netušíte! Poviem vám, že v takomto postoji som bola ešte horšia ako všetci tí ľudia, ktorí mi ublížili. A čo ja? Vari som bola bez viny? Áno, niekedy sa stali veci, za ktoré som nemohla a nechápala som, prečo tak ľudia konali voči mojej osobe. Vtedy som bola ešte viac neoblomná a nahnevaná. Predstavte si tú nenávisť. Takto som stratila kopec ľudí, dôveru v nich a celkovo presne takýmito vecami, situáciami, som stratila možnosť spoznávať Boha.
        Moja pýcha mi zatemnila mozog, oslepila oči, úplne celé moje srdce. Keď sa tak nato spätne pozerám v podstate som asi také dva roky intenzívne žila s diablom. Neviem, čo si pod tým predstavujete vy, ale stačí, čo viem o tom ja a nie je to nič slávne a zďaleka ani krásne. Až kým neprišiel istý deň, kedy sa mi Boh nanovo zapísal do srdca.
        Bolo to na svedectve istej pani, ktorá rozprávala tak zanietene o Bohu, že som ani tak veľmi nevnímala, čo hovorí, ale ako to hovorí (ako to Sv. Duch cez ňu podáva). Bolo to neskutočné, prenádherné. Pýtala som sa, prečo také neprežívam ja? Veď ako dlho už Krista poznám - a nič. Pochopila som všetky tie veci, to, ako som konala. Ak mi bolo ubližované bez príčiny, mala som sa modliť za tých ľudí, prosiť o to, aby ich Pán požehnával a nie ich v srdci preklínať, nadávať na nich a zatvrdzovať si srdce voči nim a naopak keď som spravila chybu aj ja, mala som sa POKORIŤ, poprosiť o odpustenie a nie stoj, čo stoj, tvrdiť svoje.
        Ach áno, teraz už všetkému rozumiem. Začínam žiť skutočný život s Bohom, pozývam ho každý deň do svojho života, aby bol Pánom môjho srdca. Chcem, aby všade, kam sa pohnem, bol so mnou, v každom jednom rozhodnutí, v každej jeden myšlienke.
        Pane, opäť ta pozývam do môjho života. Príď, chcem, aby si bol za mňa zodpovedný, celá ti chcem patriť. Znova a znova.
       Odkedy som sa takto rozhodla, cítim veľkú zmenu, veľa požehnania od Pána. Rozmýšľam trošku ináč a viem, že moja pýcha a hrdosť už nemajú nado mnou takú moc, lebo som Pánova.

Veronika Buraľová

návrat hore Nedeľa, 06.12. 2009 - 15:41:54
Téma: Čo pre mňa Boh urobil? (svedectvá)

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 4.75 / Hlasov: 4      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.