Uvedom si

Mrháš časom? Prispievaš do galérie nedokončených vecí.
 
Reklama
misionar.eu
 

Moja skúsenosť

        Mal to byť normálny víkend. Konalo sa jarné upratovanie na Kalvárii v Prešove, čakala som pekný slnečný deň strávený so spoločenstvom, chcela som trocha vypnúť a odísť z bežného stereotypného života, no bol z toho víkend plný požehnania, kedy som si uvedomila veľa dôležitých vecí.


        Človek začne chápať isté veci až vtedy, keď sa ho začnú týkať. Vždy som vedela, že svojmu okoliu musím pomáhať, že mám slúžiť najlepšie ako viem, no až v posledných dňoch som naozaj pochopila, že žiť, je vlastne dávať život iným. Či sa mi chce alebo nie. Či ma niečo bolí alebo nie. Či na to mám čas alebo nie. Venovať im kúsok svojho života, úsmevu, pomoci, aj keď sama nevládzem. Veď na to sme vlastne tu: Pomôcť vždy a všade, kde to iní potrebujú, uprednostniť potreby iných pred svojimi, robiť vždy všetko na 110 %... Toto je naše poslanie. Takí by sme mali byť. Tak sa podľa mňa má správať kresťan.
        Študujem na gymnáziu a občas je toho v škole naozaj veľa. Veľakrát sa stáva, že prídem domov a treba s niečím pomôcť rodičom a zrazu je osem hodín večer, keď sa dostanem ku knihám. Aj keď je už tak veľa hodín, idem ku knihám s úsmevom na tvári, lebo viem, že som pomohla, že som sa snažila najviac ako som mohla, že som sa to snažila urobiť najlepšie ako som vedela, že som urobila dobrú vec, dobrý skutok, ktorý rozžiaril rodičom tvár. Vec, pri ktorej mi išlo srdce od šťastia vyskočiť, lebo som vedela, že som bola užitočná, že tu nie som len tak zbytočne, ale že ľudia potrebujú aj moju pomoc.
        Možno sú to pre niekoho také normálne veci čo tu píšem, no ja som si to nejako uvedomila až teraz a veľmi sa z toho teším, že sa Pán o mňa tak stará, lebo aj keď prídu občas do cesty nejaké problémy, či už zdravotné alebo nejaké iné, aj tak vidím, že On mi dáva silu vstať a slúžiť znova a znova a byť šťastnou zas a zas.
        A presne o to išlo celý víkend na Kalvárii. Trepať koberce metlou, lebo trepáč už nebol, maľovať okná na 3x, aj keď som už videla všetko nabielo. Robila som to, lebo som vedela, že sa to proste urobiť musí.
        Na také veci treba obrovskú dávku pokory, ale stojí to za to. Veď čo iné nás môže urobiť šťastnejšími, ak nie služba blížnym?

Ivana

návrat hore Streda, 14.04. 2010 - 21:31:45
Téma: Čo pre mňa Boh urobil? (svedectvá)

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 5 / Hlasov: 10      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Re: Moja skúsenosť (Hodnotenie: 1)
Od: Majky - Štvrtok, 15.04. 2010 - 20:34:21
---------------------------------
AMEN! Krásne, jednoducho a výstižne povedané...:)