Kalendár akcií
« Január '18 »
PoUtStŠt PiSoNe
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031

Meninoví oslávenci

Tkáč Vincent
- - - - - - - -
napísať odkaz


O rôčik sú starší:

Kasenčáková Mária
- - - - - - - -
napísať odkaz

Pán Boh požehnaj!
 
Uvedom si

Svojím názorom nepotláčaj vôľu iných!
 
Reklama
misionar.eu
 

Dobrodružstvo so Zdenkou

    Pred nejakým časom ma veľmi oslovila myšlienka Jacquesa Phillippa, ktorú vyslovil na prednáške o sv. Terezke. Povedal: Robte si priateľov zo svätých.

A potom vlastne celý čas hovoril o svojom priateľstve s touto učiteľkou malej cesty. Bolo to inšpirujúce a dosť som si uvedomila, že takto sa naozaj môže spájať cirkev putujúca s tou nebeskou, oslávenou. Čas beží a v mojom živote ostalo možno niečo z tohto nadšenia, ale veľmi málo som ho preniesla do každodenných starostí a radostí. Pomaly sa pristihnem, že je ťažké robiť veci s Pánom a nieto ešte skrze našich nebeských patrónov. Nedávno som však opäť prišla na chuť takejto - snáď aj celkom veselej alebo prekvapeniaplnej spolupráci. Snáď mnohí z nás máme skúsenosť, že o pomoc začneme prosiť zvlášť, keď už prihára. Tak to bolo aj v mojom prípade. Som v štvrtom ročníku medicíny a môj zimný semester som končila v decembri skúškou z röntgenov. Na našej fakulte sa tradovala ako tá ťažšia. Teda vlastne ťažším orieškom bol nevyspytateľný skúšajúci, ktorý z termínov pred nami vyhodil peknú várku nešťastníkov. Skúška pozostávala z testovej a následne ústnej (kritickej) časti. Po teste sme vyšli na chodbu a čakali sme na výsledky, kým ich pán profesor vyhodnotí. Tak sme si so spolužiačkami ešte rýchle odbehli, keď tu zrazu cestou po chodbe  na stene sme zbadali visiace fotografie bl. sr. Zdenky Schelingovej. Musím sa priznať, že ma milo prekvapilo, s akou úctou tam pristupujú k bývalej zamestnankyni. Tak sme sa s poloúsmevom pristavili a dohovárali sme jej, nech trochu zapracuje, veď je odborníčka. Len čo sme sa vrátili, už aj profesor začal brať jedného po druhom do útrob zasadačky, o ktorej si každý myslel, že vstupuje do úst obrovského žraloka. Na naše prekvapenie však prvá kolegyňa vybehla s úsmevom po veľmi krátkej dobe, vytešene nám oznámila, že je to dnes akési divné, profesor vôbec neskúša ústne, len oznámkoval naše testy. Z očakávanej katastrofy nebolo nič. Až neskôr, keď som ľuďom, ktorí sa modlili a s napätím očakávali výsledok, rozprávala o tom zázraku, ťukla som sa do čela. Svätí tu žili tak, ako dnes my. Mali svoje dobré aj horšie dni. Bolo im smutno, vedeli, čo je strach, poznali bolesť, ale aj úsmev a radosť z úspechu. Proste boli tiež ľuďmi. Pochopila som, že je úžasné deliť sa s nimi o tie sté pocity a problémy, ktoré teraz prežívame my. Zdenku som si vzala aj na januárovú skúšku so sebou, verím, že ju Boh rád počúva. Je to pocit úžasnej podpory, skúste to aj Vy a nielen v tých školských skúškach.


Autor: Petra

návrat hore Štvrtok, 28.09. 2006 - 20:58:14
Téma: Z Vašich listov

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 5 / Hlasov: 4      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.