Uvedom si

Čas beží tak rýchlo a my ním plytváme, akoby nemal žiadnu cenu.
 
Reklama
misionar.eu
 

Svedectvo

        Každodenné hádky, zlosť, hnev, krik, nepekné slová... Možno by ste povedali, že sú to dramatické scény z nejakého filmu. V skutočnosti to nebol film, ale môj vzťah s babkou.

        Žijem s babkou v jednom dome už od malička. Spočiatku to bolo dobré, bola som malá, všetko mi bolo jedno, za rozkaz som brala všetko, čo mi povedala. Ako som však začala dospievať, začala som sa aj správať ako všetci dospievajúci ľudia. Dní, kedy sa to doma nedalo vydržať, bolo čoraz viac.

        Z našich neustálych hádok s babkou som mala krízu nie len ja, ale aj moji rodičia. Neprešiel deň, aby sme sa my dve nepohádali. Nevedela som si spomenúť, kedy naposledy sme si my dve spolu sadli a porozprávali sa ako vnučka so svojou starou mamou. Myslela som si, že výbušnosť mojej babky nemá hraníc. Zo všetkého som obviňovala len ju. Stále som si myslela, že som v tom všetkom nevinne, že to ja mám pravdu. S odstupom času som však zistila, že som taká istá ako ona. Tvrdohlavá, panovačná a sebecká. Vedela som, že svoju babku ľúbim a že chcem urobiť všetko preto, aby som náš vzťah zachránila, no nevedela som si rady. Snažila som sa zo všetkých síl, predsa bolo všetko márne. Preplakala som veľa nocí a stále som nevedela, čo robiť. Snažila som sa ako som najlepšie vedela, no nešlo to. Zlý robil veci, kvôli ktorým som si myslela, že môj vzťah s babkou už nikdy nebude dobrý, že už nemá zmysel sa snažiť, nevládala som. .

        Jediná, a vlastne aj najdôležitejšia vec, na ktorú som pozabudla, a ktorá mi v tejto situácii mohla pomôcť, bola modlitba. Preto bolo aj mojím posledným riešením, že som o tejto situácii povedala dievčatám na stretku. Poprosila som ich, aby sme sa za to spoločne modlili; veď vlastne aj na to je spoločenstvo, aby sme vedeli podržať jeden druhého, keď to niekto potrebuje. Dievčatá bez váhania súhlasili, že mi s tým chcú pomôcť a tak sme sa začali modliť. Boli mi vtedy veľkou oporou. Naša spoločná modlitba netrvala ani týždeň a Boh urobil vec, o ktorej som doposiaľ len snívala. .

        Boh za krátky čas vypočul naše modlitby a dnes môžem povedať, že sa stal zázrak. Môj vzťah s babkou sa od základov zmenil. Nespoznávam samu seba a moju babku tiež. Sme ako vymenené. Nehádame sa, máme pre seba porozumenie. Náš vzťah už nie je taký, aký bol voľakedy. Mám z toho obrovskú radosť. Namiesto hádok si vieme povedať, ako sa máme rady. Modlitba má naozaj obrovskú moc a ja o tom dnes môžem svedčiť. Boh ma cez túto skúsenosť naučil, že stačí úprimná modlitba a viera a On sa už o ostatné postará. Nie nadarmo sa vo Svätom Písme píše, že kto prosí, ten dostane.

Veronika

návrat hore Streda, 12.01. 2011 - 10:49:24
Téma: Čo pre mňa Boh urobil? (svedectvá)

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 4.46 / Hlasov: 13      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.