Kalendár akcií
 
Uvedom si

Tvoj priateľ má meno. Nezabúdaj aké!
 
Reklama
misionar.eu
 

Pôst alebo oprava osmičky na kolese

    Význam pôstu je obrátenie srdca k Pánovi. Odvrátenie sa od zlých ciest, žiadostí (Dan 9, 4b-10). Opätovné sa nastavenie na správnu cestu. Tak ako s kolesom na bicykli. Keď je vycentrované, tak ide dobre, ale postupne ako sa na bicykli jazdí, tak dostáva osmičku.

    Nezávisle od toho, aby si to nejako privolávalo  je to tým, že chodí po nerovnostiach a je namáhané a tak v určitých miestach už nie je dosť silné, aby vydržalo. Tak je to aj s nami  ideme cestou plnou prekážok, nerovnosti, ostrých otáčok a križovatiek. A nie vždy sa nám podarí ich obchádzať alebo zaujať k ním správny postoj. Často zlyháme v rôznych situáciách a do nášho života, tak vpúšťame hriech, ktorý nás krivý.
    Ak sa chceme spätne vyrovnať  vycentrovať, tak musíme došteľovať (ponastavovať) určité miesta na kolese  urobíme to tak, že dotiahneme alebo povolíme špice na kolese. Väčšinou tie miesta, ktoré treba napraviť boli najviac namáhané. A tak tento čas pôstu je ako centrovanie kolesa.
    V prvom rade si však musíme uvedomiť, že naše koleso = život má osmičku a v niektorých miestach šúcha o brzdu a takto nám bráni napredovať. To je uvedomenie si našej slabosti, nemohúcnosti. To, že bez Boha nedokážem žiť správne môj život.
    Ak sme to zistili, koleso musíme vybrať dočasne z bicykla a isť s ním do garáže. V našom prípade, tiež musíme náš život vziať z normálnej prevádzky do garáže  do ticha, do modlitby, do pôstu.
    Ďalšou vecou je zisťovanie miest na kolese (v živote), ktoré treba napraviť. Pri oprave kolesa sa koleso upevní za os a celé sa roztočí a pomaly sa k nemu, presnejšie k rafiku ( k rámu) prikladá krieda, čím ďalej tým bližšie, aby označila miesto, ktoré je vychýlene. Lebo ono sa ako prvé dotkne kriedy. Koleso točíme do vtedy a dovtedy prikladáme kriedu, kým nezmonitorujeme celé koleso....celý náš život, každú oblasť.
    Ak sa nám to podarilo, je čas začať tie miesta opravovať. To sa robí tak, že doťahujeme alebo povoľujeme špice ... podľa toho, do ktorej strany je koleso vyhnuté. To doťahovanie a povoľovanie napína celým kolesom  celou jeho konštrukciu. To znamená., že keby to koleso cítilo, tak by z toho nemalo veľmi dobrý pocit a zažívalo by bolesť, trápenie. V našom prípade náprava spočíva v tom, že sa snažíme cvičiť v tých veciach, v ktorých vidíme nedostatky, svoju slabosť, v ktorých často padáme do hriechu a ktoré nás navádzajú na hriech. Práve pôst je na to stvorený čas. Robíme to presne ako je to s kolesom, tie miesta, ktoré sú vyhnuté na zlú stranu, tak budem v tomto cvičení ohýbať na tu druhú dobrú stranu. A ako koleso z toho nemá veľmi príjemné pocity, ani s nami to nejde ľahko, ale vyžaduje si to obetu, malé trápenia, možno kŕče v žalúdku ?. Pri doťahovaní kolesa nestačí, aby sme ho napravili do stredovej polohy. Lebo to koleso je do istej miery pružné a tým, že bolo vyhnuté do zlej strany, tak si na to ako keby navyklo a ľahko by sa skĺzlo späť. Preto je potrebné, aby sme to koleso dotiahli trochu až na opačnú stranu a ono sa potom svojvoľne vráti do stredovej polohy. Aj mi tieto cvičenia resp. nápravy praktizujeme vo väčšej (extrémnejšej ) miere tzn. prísnejší pôst, prísnejšie sebazaprenie. Je to preto, aby potom, keď sa skončí pôst, som sa nevrátil späť do starých chodníčkov, ale aby som zostal v tej správnej vycentrovanej polohe.
    Taktiež zistíme, že na opravu tohto vychýleného miesta nestačí dotiahnuť len ten jeden špic v strede tohto miesta, ale síce menej ale predsa treba dotiahnuť aj špice, ktoré sú povedľa toho jedného. To znamená, že ak som našiel miesto v ktorom sa mam naprávať, napr. čistenie riadu, tak nestačí aby som sa naučil len správnu techniku, ale treba aby som sa naučil byť menej lenivý, všímavý, zodpovedný... .
    Mohli by sme povedať, že koleso nemusím centrovať, každý rok v rovnakom čase, ale hocikedy. A tu je rozdiel medzi nami a kolesom v tom, že náš život nie je koleso a ono nepozná Boha a nezdieľa život cirkvi. Pôst je čas milosti, určený práve pre takú nápravu. Čas, keď Boh chce byť opravárom. Čas, keď ťa to doťahovanie tak nebolí, keď ti Boh dáva silu a zmysel to vydržať až do konca, čas, kedy máš čas práve na takéto záležitosti.
    Sebazapieranie, odriekanie, pôst nemá byť preto, aby sme si dokázali, aký sme dobrí, koľko sme toho dokázali zniesť ako vojaci, ale preto, aby sme nasmerovali srdce na Boha, aby sme sa stali lepšími ľuďmi, aby sme sa odvrátili od zlého, tým že sa naučíme ovládať, vyhýbať zlému, konať dobro a aby sme boli viac s Bohom a spoznávali jeho lásku a aby sme mohli naplno prežiť zmŕtvychvstanie a nakopnutý touto radosťou a životom, ktorý nám dáva vzkriesený Kristus, potom mohli nasadiť koleso späť na bicykel a ničím nebrzdený napredovali...

Príjemné prežitie pôstu.

Autor: Buro

návrat hore Sobota, 14.10. 2006 - 17:44:06
Téma: Z Vašich listov

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 3.75 / Hlasov: 4      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.