Kalendár akcií
 
Uvedom si

Rozprávaš sa večer so svojím svedomím?
 
Reklama
misionar.eu
 

Kráčam s Tebou Bože

    Dnes ráno kráčam lesom.. Tým istým ako včera, a predsa celkom iným.. špeciálne si ho vybielil pre mňa.. ticho Ťa tu hlučne chváli...padá na mňa ten chválospev krásy, celkom zabúdam, či ešte kráčam zemou.

    Myšlienky sú neusporiadané, ale to len z nemožnosti obsiahnuť tú nádheru.. áno, presahuješ ma vo svojej dokonalosti a žasnem, že aj ja sa teraz stávam jej súčasťou.. nohy zaborené do snehového chodníka, ktorý sa tvorí pod každým novým krokom  mojím, a či Tvojím? Teraz nevnímam rozdiely, tak veľmi sa moja duša vinie k Tebe.. mrzne, ale aj to je nástroj tvojho umenia.. stromy, lúky, každý kus lesa spí obalený v striebornej nádhere.. mráz tu uspal čas.. na chvíľu stvorenie odpočíva v náručí Tvorcu.. aby nabralo nový dych, aby v novej plnosti času prepukla nová farebná harmónia.. nie je to smrť, je to čakanie na veľkonočné ráno.. dýcham tú zvláštnu atmosféru.. tak dychtivo, snažím sa nabrať jej plné pľúca, veď je celkom o mne.. o pár dní som zasa v ruchu veľkého mesta, o ktorom som si myslela, že Ťa tam niet... až kým som nespoznala aj tam svoju novú rodinu, mojich bratov a sestry v tvojom mene, ktorým si pod to, čo je viditeľné, ukryl toľko obdivuhodného neviditeľna.. a teraz sa snažím priniesť aj im trochu nadšenia z nášho zimného randenia uprostred nemých svedkov s dreveným srdcom. Ach, neviem im to povedať, snáď Ty preriekneš, snáď Ťa vo mne ešte pocítia, snáď...
    Aká som šťastná, že v takýchto zlomkoch životných chvíľočiek môžem postáť a povedať  má to zmysel.. všetka tá bolesť, ktorá mi zasiahla srdce ako smrtonosné šípy za posledný rok sa rozpustí ešte aj v mraze, ktorý je plný Teba.. Ty jej rozumieš, pamätáš si opustenosť vlastným stvorením.. Teraz si tu a viem, že dnes si si na mňa zvlášť našiel čas, alebo ja na Teba? Prišiel si bližšie ako je možné cítiť, vošiel si do srdca a dvíhaš zasa moju hlavu nahor.. Pozri koľko krásy som dnes vymyslel pre Teba.. viem, Pane.. a ja mám chuť namaľovať tú nádheru, ale zachytiť to na kus papiera mi zrazu pripadá tak obmedzujúce, že si netrúfnem.. nechcem ťa uväzniť.. chcem stáť v tomto úžase a o všetkom premýšľať v srdci, tak ako to vždy robí Tvoja Mama, pokorná a múdra.. preto je jej srdce najkrajšie z ľudských, ani na okamih neprestáva myslieť na Teba.. vystupujem na čistinu, les aj obloha sa zrazu roztrhli vo dvoje, podo mnou bielo, nad mnou modrá, modrunká obloha, ďalší šibalský žmurk.. spoza vysokých smrekov sa predierajú lúče.. veríte, že sú teplé?
    Tancujem, dvíham ruky a dotýkam sa neba.. ono je už tu, pretože si tu Ty a viem, že budeš aj keď sa vrátim tam, kam ma posielaš bojovať s realitou a nevzdávať sa svojich snov.. Už neutečiem...

Autor: Stilla

návrat hore Sobota, 21.10. 2006 - 16:13:25
Téma: Príbehy na zamyslenie

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 5 / Hlasov: 2      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.