Kalendár akcií
« Január '18 »
PoUtStŠt PiSoNe
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031

Meninoví oslávenci

Tkáč Vincent
- - - - - - - -
napísať odkaz


O rôčik sú starší:

Kasenčáková Mária
- - - - - - - -
napísať odkaz

Pán Boh požehnaj!
 
Uvedom si

Svojím názorom nepotláčaj vôľu iných!
 
Reklama
misionar.eu
 

Výzvy súčasnosti a vízia pre Slovensko.

    Pripadla mi úloha hovoriť o výzvach súčasnosti a o vízii hnutia pre Slovensko. Som si plne vedomý toho, že tu nejde o moju víziu, ale o Božiu víziu, ktorú má On s nami.

    Tiež si uvedomujem to, že nemám na túto Božiu víziu patent, že tak isto ako ja, tak aj každý jeden z nás, sme pozvaní hľadať túto Božiu víziu. K tomu nám mali poslúžiť aj všetky tieto prednášky. Počuli sme pred chvíľou slová, ako Boh realizoval svoju víziu s hnutím pri pohľade na niekoľko desaťročí naspäť tu na Slovensku, ale aj v Poľsku. Ďakujem za tieto slová skrze ktoré si môžeme uvedomiť, že Boh nás zapája a pozýva do svojho krásneho a veľkolepého plánu s nami ľuďmi. Ja sám si uvedomujem úžasnú pravdu, ktorú povedal Ježiš: blažené sú naše oči, že vidia to, čo iní chceli vidieť a nevideli a naše uši, že počujú to, čo iní chceli počuť a nepočuli. Len vďaka Božej milosti, a vďaka tomu, že to On si vyvolil nás má zmysel teraz uvažovať o tejto téme.

    Plne si uvedomujem, že nie je v mojich silách v celku obsiahnuť Božiu múdrosť zahrnutú v Jeho vízii. Môžeme len nakuknúť do tohto tajomstva s Božím dovolením. Povzbudením sú mi však slová Ježiša Krista: Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! Keď vidíte, že už pučia, sami vidíte, že je už blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. (Lk 21,29-31)
    A tak si položme otázku: Čo sa deje v súčasnosti v našom živote, v našom svete? Určite vy sami by ste vo svojom okolí o tom vedeli najlepšie hovoriť ako to vnímate. Môžeme to vysloviť popoludní pri práci v sekciách preto, aby sme spoznali pravdu, ktorá nás oslobodí (por. Jn 8,32) a ktorá nás môže posunúť dopredu. Situáciu v dnešnom svete veľmi pekne vystihol v bl. pamäti sv. Otec Ján Pavol II., keď ju charakterizoval slovným spojením kultúra smrti. Čo to v praxi znamená, sme počuli pred chvíľou, keď to načrtol o. Jozef a prežívate to vo svete určite aj vy sami. Človek je v kríze, hľadá šťastie, rodina sa rozpadá, Cirkev nie je atraktívna, ľudia sa boja, hodnoty sú relativizované, neexistuje jedna pravda. To teraz nechcem rozoberať. Ani my kresťania nie sme vytrhnutí z vplyvu tejto kultúry. Chce sa nám zvolať spolu so sv. Pavlom: Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti? Ale hneď aj dodáva: Ale nech je Bohu vďaka, skrze Ježiša Krista nášho Pána! (Rim 7,24-25) Boh dáva svetlo do nášho života. Teraz teda už niet odsúdenia pre tých čo sú v Kristovi Ježišovi; veď zákon ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti... to uskutočnil Boh, keď pre hriech poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu a v tele odsúdil hriech,...(Rim 8,1-3) Boh teda tvorí nové veci, On má moc stvoriť nového človeka, ktorému dáva nový život, aby mohol žiť novú kultúru. Boh nás pozýva ku životu. Preto je to nádherné, že túto skutočnosť nosíme aj v názve hnutia. Život to je pohyb  dynamis. Preto nám dnes znejú slová, poďme spolu ďalej.
     Na oázach sme veľakrát počuli, že len tečúca voda je živá. Preto nám treba kráčať, hýbať sa, ísť. Boh nás pozýva na cestu. Tento pohyb je znakom Svätého Ducha. Duch veje kam chce. Keby vietor nevial, nevedeli by sme, že existuje. Nijak ináč sa nedá zistiť, iba tým, že veje. Tak je to aj s každým, kto sa narodil z Ducha. (Jn 3,8) Nový život sa prejavuje pohybom. Ustavičným skvalitňovaním. Ak sa zastavíme, začína sa smrť. Mŕtvola už nejde, mŕtvolu nesú, aj to len dočasne, po miesto, kde ju zakopú.
    Človek nie je sám. Žije v spoločenstve s inými. Boh je v spoločenstve troch osôb. Kristus sa rodí do spoločenstva rodiny, zomiera a stáva z mŕtvych aby všetkých oživil. Nielen kvôli sebe. Preto musíme ísť spolu. Toto je základný dôsledok Kristovej spásnej činnosti ...aby všetci boli jedno ako ty Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. Kristus nás teda pozýva na cestu jednoty. Čo znamená to spolu pre nás? To spolu v prvom rade znamená, že máme byť v jednote s Bohom  skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, a dodajme, že k Otcovi v Duchu svätom. Charizma oázy nás učí, že sme v Cirkvi, žijeme v nej a slúžime v nej. Sú za nami časy, keď sme nemohli prezradiť rodičom, či kolegom a veľakrát ani cirkevným predstaviteľom, že kam sa to v lete chystáme a čo ideme robiť. Bolo to nebezpečné. Možno, že trochu tejto mentality v nás ešte ostalo. Ako oázisti však musíme byť v Cirkvi. Naše základné pole pôsobnosti je farnosť. Boh nás tu pozýva slúžiť človekovi. Aj napriek našim slabostiam i slabostiam iných, sme pozvaní ísť spolu: kňazi, laici, Bohu zasvätení a tak vydávať svedectvo. Každý tu má svoje miesto a úlohu. Radosť brata musí byť mojou radosťou, smútok sestry musí byť mojím smútkom. My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe. Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie. (Rim 15,1-2) Treba si v pokore priznať, že si nevystačíme sami. Bolo by naivné si myslieť, že kňaz môže suplovať laika alebo laik kňaza. Jeden aj druhý má svoje nezastupiteľné poslanie a miesto. Moderátor nemôže byť bez animátorov, animátori bez skupiniek, skupinky bez animátora, oázisti bez farnosti a farnosť bez oázistov, Slovensko bez HSŽ a HSŽ bez Poľska. Nemôže byť Hnutie bez mládeže, mládež bez rodín, rodiny bez inštitútu a inštitút bez Hnutia. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, ak nám stagnujú spoločenstvá, či oblasti. Ak nám v spoločenstve ktosi z nich chýba, nesmie nás to nechať pokojne spávať, musíme v srdci cítiť svätý nepokoj ku konaniu, hľadaniu, vyzývaniu, burcovaniu, ale najmä modlitbe.
    Poďme teda spolu ďalej. Čo znamená to ďalej? To je to, k čomu nás povoláva Boh. K čomu? O tom sme už dnes hovorili  šíriť kultúru života, slúžiť životu, brániť život, obnovovať život, darovať život, rozvíjať život, nadchýnať sa pre život, radovať sa zo života. (kresťan, ktorý je smutný, je naozaj smutný kresťan)
       Každý to má plniť na tom mieste, ktoré mu zveril Boh a kde ho postavil. Či je to rodina, škola, farnosť, zamestnanie... Nikto nie je viac a nikto menej dôležitý. Ďakujem všetkým, ktorí ste položili ruku na pluh. Ďakujem tým, ktorí roky ťahali brázdu, ktorí položili svoj život, zriekli sa mnohého, ba všetkého pre Krista v jeho diele. Nech sám Pán je vašou odmenou. Každá vaša obeta, každé strádanie, každá námaha mala a má zmysel. Nový život sa rodí cez bolesť. Ďakujeme tým, ktorí siali pred rokmi, lebo dnes môžeme žať, na čom sme my nepracovali. Dnes chceme siať my, aby mohli zbierať ďalší po nás. Boh nám zveril veľký dar charizmy Hnutia Svetlo-Život. Dar, ktorý je stále nový a aktuálny. Dar, ktorý je veľmi pestrý, ale aj náročný. Dar, ktorý vyžaduje všetko od nás, ale dáva nekonečne viac. Boh chce od nás nové rozhodnutie, slobodné áno pre Neho nanovo. On otvára nové horizonty a perspektívy, novú cestu. Žatva je stále veľká a robotníkov málo.
    Toto sa nedá nadirigovať nejako z vrchu. To je to, k čomu nás povoláva Boh. Otvorme sa tomuto hlasu, ktorý musí cítiť každý z nás vo svojom vnútri. Od toho totiž ako zareagujeme bude záležať kvalita nášho života. Ježiš povedal: Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec aj Ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. (Jn 10, 14-16) Od toho či otvorím srdce Božiemu hlasu, závisí aj to, či Boh bude môcť priviesť do ovčinca aj iných. Nechajme sa Ním teda viesť a poďme spolu ďalej.

Christos voskrese!!!

© o. Peter Komanický, príspevok na 1. SKHSŽ 2006

návrat hore Streda, 08.11. 2006 - 07:23:00
Téma: Oázové čítanie

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 0 / Hlasov: 0      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.