Uvedom si

Géniovia, svätí, umelci...ak robili veľké veci, tak len preto, že sa vždy pretekali s časom.
 
Reklama
misionar.eu
 

Boh ťa len tak nenechá

Bolo to už dosť dávno, ale dodnes spomínam na túto udalosť. Bolo neskoro večer, všade poľadovica a husté sneženie. Vracal som sa autobusom z Prešova. Mal som dva prestupy, každý max. 2-5 minúty. Vchádzali sme do zastávky v jenom meste. Tu som mal nastúpiť na autobus do HE. Zrazu sa pristavený autobus pohol, vyšiel zo zastávky a kľudne si odišiel.

Vystúpil som z busu a v dobrej nádeji, že som zle videl, alebo že to bol iný autobus, som sa vypytoval okolostojacich, ktorí tiež čakali na bus. Vraj Humenčan práve odišiel. Prišiel ich bus, všetci nasadli a odišli iným smerom. Ostal som sám. Nechcel som, aby prišli po mňa rodičia. Podmienky boli ozaj zlé. Vybral som sa smerom ku hlavnej ceste, že snáď niekoho v tomto nečase stopnem. Celú cestu som prosil Pána, aby niečo spravil. Nevedel som, čo mám robiť. Prechádzal som cez prechod pre chodcov, pošmykol som sa a zhrmel som na chrbát v strede hlavnej cesty. Všetko ma bolelo. Vďaka, zaznelo z mojich úst. Postavil som sa a šiel na okraj cesty. Začal som stopovať. Husté sneženie, cesta za mestom neosvetlená, kosa jak v chladničke. Prešlo množstvo áut, ale nikto nezastavil. Všetky autá prešli...nastalo hrobové ticho. Zavolal som rodičom, že ma budú musieť v HE vyzdvihnúť. Dám im vedieť, kedy tam budem, lebo to proste neviem. Všetko vyzeralo beznádejne. Posledný vlak z HE mi odchádzal o niekoľko minút. Zrazu to hrobové ticho začal narúšať zvuk starej dobrej škodovky. Zastavila asi 15 metrov nižšie, vysadila nejakého človiečika. V tej tme ma nemôže vidieť. Auto sa vydalo smerom ku mne, frajersky (šmykom) sa otočilo na ceste a zastavilo dverami pri mne. Dvere sa otvorili, z auta vykukol mladý chalan a povedal: Už z diaľky som ťa videl a vedel som, že naspäť nepôjdem sám. Zložil som obrovský batoh dozadu, prisadol som si k mladíkovi a vydali sme sa smerom do HE. Samozrejme sa pýtal, čo a ako. Spomenul, som mu, že o pár minút mám posledný vlak do SV. "To si mal skôr povedať"...mladík zošľapol plyn na podlahu. Nebolo mi všetko jedno. So strachom a vierou, že sa nám nič nestane, som ticho sedel. Dorazili sme do HE, Vysadil ma na malej vlakovej. Poďakoval som sa a otočil smerom ku stanici. Kopec ľudí, všetci čakali na vlak. Spokojne som sa postavil na stanicu. V zápätí došiel vlak a ja som nasadol. Zavolal som rodičom, že nemusia nikde ísť, že sa všetko poriešilo (otec bol už v garáži). Všetko bolo presne načasované...nemohol som uveriť. Jediné na čo som sa zmohol bolo: Vďaka Bože

Napísal: Majky

návrat hore Nedeľa, 24.12. 2006 - 13:47:57
Téma: Čo pre mňa Boh urobil? (svedectvá)

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 4.5 / Hlasov: 6      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.