Kalendár akcií
« Jún '18 »
PoUtStŠt PiSoNe
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930

Meninoví oslávenci

Dupnák Ján
- - - - - - - -
napísať odkaz
Strachan Ján
- - - - - - - -
napísať odkaz
Opina Ján
- - - - - - - -
napísať odkaz


O rôčik sú starší:

Tarasovičová Lenka
- - - - - - - -
napísať odkaz
Čandik Jozef
- - - - - - - -
napísať odkaz

Pán Boh požehnaj!
 
Uvedom si

Vyber si nejakú zbraň proti nude: zvíťazíš nad prvým nepriateľom, ktorý ti bráni dobre využívať čas.
 
Reklama
misionar.eu
 

Boh ťa len tak nenechá

Bolo to už dosť dávno, ale dodnes spomínam na túto udalosť. Bolo neskoro večer, všade poľadovica a husté sneženie. Vracal som sa autobusom z Prešova. Mal som dva prestupy, každý max. 2-5 minúty. Vchádzali sme do zastávky v jenom meste. Tu som mal nastúpiť na autobus do HE. Zrazu sa pristavený autobus pohol, vyšiel zo zastávky a kľudne si odišiel.

Vystúpil som z busu a v dobrej nádeji, že som zle videl, alebo že to bol iný autobus, som sa vypytoval okolostojacich, ktorí tiež čakali na bus. Vraj Humenčan práve odišiel. Prišiel ich bus, všetci nasadli a odišli iným smerom. Ostal som sám. Nechcel som, aby prišli po mňa rodičia. Podmienky boli ozaj zlé. Vybral som sa smerom ku hlavnej ceste, že snáď niekoho v tomto nečase stopnem. Celú cestu som prosil Pána, aby niečo spravil. Nevedel som, čo mám robiť. Prechádzal som cez prechod pre chodcov, pošmykol som sa a zhrmel som na chrbát v strede hlavnej cesty. Všetko ma bolelo. Vďaka, zaznelo z mojich úst. Postavil som sa a šiel na okraj cesty. Začal som stopovať. Husté sneženie, cesta za mestom neosvetlená, kosa jak v chladničke. Prešlo množstvo áut, ale nikto nezastavil. Všetky autá prešli...nastalo hrobové ticho. Zavolal som rodičom, že ma budú musieť v HE vyzdvihnúť. Dám im vedieť, kedy tam budem, lebo to proste neviem. Všetko vyzeralo beznádejne. Posledný vlak z HE mi odchádzal o niekoľko minút. Zrazu to hrobové ticho začal narúšať zvuk starej dobrej škodovky. Zastavila asi 15 metrov nižšie, vysadila nejakého človiečika. V tej tme ma nemôže vidieť. Auto sa vydalo smerom ku mne, frajersky (šmykom) sa otočilo na ceste a zastavilo dverami pri mne. Dvere sa otvorili, z auta vykukol mladý chalan a povedal: Už z diaľky som ťa videl a vedel som, že naspäť nepôjdem sám. Zložil som obrovský batoh dozadu, prisadol som si k mladíkovi a vydali sme sa smerom do HE. Samozrejme sa pýtal, čo a ako. Spomenul, som mu, že o pár minút mám posledný vlak do SV. "To si mal skôr povedať"...mladík zošľapol plyn na podlahu. Nebolo mi všetko jedno. So strachom a vierou, že sa nám nič nestane, som ticho sedel. Dorazili sme do HE, Vysadil ma na malej vlakovej. Poďakoval som sa a otočil smerom ku stanici. Kopec ľudí, všetci čakali na vlak. Spokojne som sa postavil na stanicu. V zápätí došiel vlak a ja som nasadol. Zavolal som rodičom, že nemusia nikde ísť, že sa všetko poriešilo (otec bol už v garáži). Všetko bolo presne načasované...nemohol som uveriť. Jediné na čo som sa zmohol bolo: Vďaka Bože

Napísal: Majky

návrat hore Nedeľa, 24.12. 2006 - 13:47:57
Téma: Čo pre mňa Boh urobil? (svedectvá)

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 4.5 / Hlasov: 6      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.