Kalendár akcií
« Jún '18 »
PoUtStŠt PiSoNe
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930

Meninoví oslávenci

Dupnák Ján
- - - - - - - -
napísať odkaz
Strachan Ján
- - - - - - - -
napísať odkaz
Opina Ján
- - - - - - - -
napísať odkaz


O rôčik sú starší:

Tarasovičová Lenka
- - - - - - - -
napísať odkaz
Čandik Jozef
- - - - - - - -
napísať odkaz

Pán Boh požehnaj!
 
Uvedom si

Vyber si nejakú zbraň proti nude: zvíťazíš nad prvým nepriateľom, ktorý ti bráni dobre využívať čas.
 
Reklama
misionar.eu
 

Východ slnka

Ako nádherne vždy zalieva moju slepú uličku, môj domov. Žijem na nej len tri roky, ale nemenila by som. Vinie sa pozdĺž trate nekonečne dlhá, tajomná a končí sa až pri našej chalúpke. No nepoznám tu ani živáčika, spriaznenú dušu, nikoho. Na nekonečnej ceste do školy, ktorú som každé ráno prekonávala peši, ma sprevádzala samota. Až raz...

Vracala som sa zo školy, keď sa nám odrazu skrížili cesty. Chýbala mi odvaha prihovoriť sa mu, ale našťastie to urobil za mňa. Hneď ma ohúril otázkou: Môžem ti tykať? Priznám sa, stratila som reč. Veď sme boli deti! Trinásťroční siedmaci! Nakoniec som zo seba niečo vysúkala a potom ho len počúvala a smiala sa.
Mal zvláštny dar rozprávať. Vôbec sme sa nepoznali a on neprestajne ľahko, pútavo a vtipne hovoril v podstate o ničom. Pritom som o ňom zo školy vedela, že prehovorí raz za uhorský rok. Bolo príjemné ísť vedľa neho a dozvedať sa, ako v piatom ročníku nosil biele svetríky s ovečkami a kačičkami. Chlapci sa s tým zvyčajne pri prvom stretnutí nechvália. Bol tak nádherne iný& Rozlúčili sme sa a vtedy som si spomenula na jednu rozprávku. Písalo sa v nej, ako si raz sob želal, aby sa jeho milá za ním obzrela. Mal to byť dôkaz, že jej nie je ľahostajný, že ho ľúbi. A ja som to urobila! Nechtiac, spontánne, no strašne som sa toho vtedy zľakla. Tiež bol otočený, a keď to zbadal, so smiechom sa pobral ďalej.
Od tohto dňa sme takmer vždy kráčali do školy spoločne. Často som ho vídala v kostole a nekonečne ma to tešilo. Bola to pre mňa akási vnútorná záruka, že aj on patrí k tým, ktorí ľúbia Ježiša. Toto poznanie mi dovoľovalo byť k nemu otvorenejšou. Stal sa mojou spriaznenou dušou, nenahraditeľným priateľom. Veľmi mi pomohol, no myslím, že o tom ani nevie. Svojou vrodenou staromódnou slušnosťou a úctou k dievčatám mi ukázal, aká smiešna je dnešná moderná doba. Ubehli dva roky. Za ten čas sme prebrali temer všetky možné aj nemožné témy, radili sme si, prezrádzali tajomstvá& Neuvedomila som si však, že by sa mohol do mňa zaľúbiť. Mne na ňom veľmi záležalo, ale iba ako na bratovi. Svojimi pohľadmi, gestami a slovami však čoraz častejšie dával najavo, že ma ľúbi. Bolo mi ho strašne ľúto, nechcela som mu ublížiť. Veď je to človek s takým vzácnym srdcom! Jemu podobného som nestretla ani v škole, ani na fare, ba ani v našom saleziánskom oratku.
Raz, ako sme sa vracali zo školy a len tak zo žartu, sme sa dorozumievali posunkami, ukázal na seba, potom vo vzduchu opísal srdce a nakoniec na mňa položil ruku. Tejto chvíle som sa hrozila už veľmi dlho. Nechcela som zničiť toto priateľstvo. Nepovedala som nič. Len malý úsmev a možno slovko vďaky. Začal mi klásť otázky, či niekoho ľúbim, aké mám predstavy o svojom manželovi& A nakoniec to zo seba dostal: Neskúsime spolu chodiť?
Pri tom prvom slove sa vo mne vzbúrila krv. Neskúsime?! Čo som ja nejaký tovar  ak nebudete s výrobkom spokojní, môžete nám ho do tridsiatich dní vrátiť. Dobre. Ibaže tú vysokú cenu nám v tomto prípade už nikto nevráti späť. Veľakrát predtým sme sa rozprávali na tému vzťah chlapca s dievčaťom. Vedel, že neuznávam skoré chodenie len pre chodenie. Veď to by malo vzniknúť na základe lásky a nie prispôsobiť sa modernému trendu.
Pri tejto otázke sa z jeho očí a správania stratila úcta. Jednoducho to nebol on. Akoby som sa rozprávala s chalanom, ktorý sa mnou potrebuje len popýšiť, o dva týždne ma pustiť k vode a tváriť sa, že nič. Pomaly som mu to začala vysvetľovať. Pochopil. Uznal, že nás oboch čaká ešte stredná škola a plánujeme ísť na výšku. Noví ľudia, priatelia, spolužiaci& Keby sme teraz začali spolu chodiť, obom by nám to časom veľmi ublížilo. Veď budeme stále spolu. Bývame blízko seba, ideme na rovnaké cirkevné gymnázium a neskôr, dúfam, aj na právnickú fakultu. Nuž naše priateľstvo bolo zachránené. Zistila som, že tomuto človekovi predsa len raz budem schopná vložiť do dlaní svoje srdce a ľúbiť ho tak, ako by si to zaslúžil.
Že sa tento príbeh neskončil happy endom? Ja myslím, že áno. Čaká nás šťastná budúcnosť v čistom a úprimnom priateľstve. Môžem si želať ešte niečo viac?

Ria

návrat hore Piatok, 05.01. 2007 - 19:37:29
Téma: Z Vašich listov

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 5 / Hlasov: 1      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.