Uvedom si

Čas beží tak rýchlo a my ním plytváme, akoby nemal žiadnu cenu.
 
Reklama
misionar.eu
 

Boh môjho otca...

    Môj otec sa nepýtal či existuje Boh, ktorý sa dokáže nečinne prizerať ľudskému utrpeniu alebo je tak roztržitý a necitlivý, že dopúšťa, aby na hlavy chudákov padali krupobitia a iné pohromy. Nie, nepýtal sa na to.

    Pre neho a pre moju matku bol Boh, ten, ktorý existoval, Bohom nádeje, Bohom, ktorý žiada, aby si sa po zemetrasení znovu zdvihol zo sutín, aby si po krupobití, ktoré ťa uvrhlo do chudoby, začal bez dlhých rečí znovu od začiatku. Bol pre neho Bohom, ktorý ťa povzbudzuje, aby si v sebe našiel silu vydať sa znovu na cestu a neočakával, že všetko za teba urobia ostatní; a predovšetkým ťa núti, aby si sa oslobodil od horkosti, ktorú by snáď v tebe mohol zanechať pocit nespravodlivosti alebo prekvapenia, že ti nikto nepomohol.
    Boh môjho otca bol Bohom života, prítomnosťou neustále prítomnou a živou, ktorá v človeku pôsobí. Bol to Boh, ktorý ti nikdy nedá súhlas k tomu, aby si sa v zúfalstve vrhol na zem a volal: Je po všetkom!
    Nie je totiž pravda, že je po všetkom: všetko sa mení ... A ty sa musíš tejto zmene otvoriť, hoci ti pripadá tvrdá a nechápeš jej zmysel. Kto vie, či ti táto zmena, táto nová situácia neprinesie niečo dobré!

A tak to aj bolo ...

Ria

návrat hore Pondelok, 26.02. 2007 - 20:09:50
Téma: Prečo Boh...

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 4.83 / Hlasov: 6      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.