Kalendár akcií
« August '18 »
PoUtStŠt PiSoNe
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031

Meninoví oslávenci

Lukačovská Jana
- - - - - - - -
napísať odkaz
Patarajčáková Jana
- - - - - - - -
napísať odkaz
Baľáková Jana
- - - - - - - -
napísať odkaz


O rôčik sú starší:

o. Čekan Matúš
- - - - - - - -
napísať odkaz
Leško Tomáš
( Tomi )
napísať odkaz
Melicherová Juliána
- - - - - - - -
napísať odkaz

Pán Boh požehnaj!
 
Uvedom si

Nezáviď! Úspech iného ťa nezničí.
 
Reklama
misionar.eu
 

Uzdravenie slovenských koreňov

Prešlo už takmer 27 rokov od prvej oázy na Slovensku a napriek tomu je Hnutie Svetlo-Život na Slovensku málo známe, málo rozvinuté, ba niektorí tvrdia, že je v úpadku, alebo že je už zastaralé. Osobne som však presvedčený, že toto Hnutie je ešte stále „cool“ a že Boh ešte cez neho chce požehnať Cirkvi – aj na Slovensku. Príčinou aktuálneho stavu Hnutia sú, podľa mňa, určité skutočnosti z minulosti aj súčasnosti, ktoré bolia a ktoré potrebujú byť uzdravené. Pri spracovaní tejto témy som sa rozhodol oprieť o, v Hnutí často používanú, metódu evanjeliovej revízie života (ERŽ) – VIDIEŤ-ZHODNOTIŤ-KONAŤ, alebo ináč:
1. Čo nás bolí?
2. Čo je toho príčinou?
3. Aký je na to liek?


1. Čo nás bolí?


1.1. Odchody ľudí
Pravdou a bolestnou skutočnosťou je, že veľmi veľa ľudí z Oázy odchádza pred zakončením základnej formácie (v posledných rokoch ju vlastne celú absolvovalo len minimum účastníkov). Dokonca často odchádzajú aj ľudia, ktorí boli veľmi intenzívne zapojení do práce Hnutia, slúžili v ňom.
1.2. Napätia medzi „charizmatickým“ a „konzervatívnym“ prúdom
Často sa hovorí o rozdelení Oázy na Slovensku na tzv. „charizmatický“ a „konzervatívny“ prúd, čo vytvára dojem, ako keby vernosť charizme Hnutia (zdôrazňujem slovo charizma) a otvorenosť na iné charizmy (a celkovo na vanutie Ducha) boli nezlučiteľné.
1.3. Nedocenenie a zľahčovanie práce Hnutia
Bohužiaľ, napriek tomu, že Hnutie Svetlo-Život pôsobí na Slovensku už takmer 27 rokov, poznám kňazov, pre ktorých Hnutie nie je partnerom pre pastoráciu vo farnosti, skôr je vnímané ako konkurencia. Tak isto oázu (myslím tým 15-dňové letné duchovné cvičenia) mnohí považujú skôr za „pobožnejší pioniersky tábor“, ako za skutočné duchovné cvičenia, kde sa 15 dní konkrétne pracuje na duchovnom raste.
1.4. Personálne nezhody
Čo k tomu dodať? Poznáme to sami. Často to veľmi bolí a väčšinou kvôli tomu trpia nevinní ľudia, ktorí do toho vôbec nevidia – účastníci, animátori,...


2. Čo je toho príčinou?

2.1. Odchody ľudí
Osobne tu vidím hneď niekoľko príčin:
  2.1.1. Oáza je ťažká
Prvou z príčin je to, že Hnutie Svetlo-Život je hnutím evanjelizačno-výchovným, a výchova, ak je dobre robená, je ťažká, niečo človeka stojí, niekedy aj bolí. Žiaľ, nie každý je ochotný dať sa formovať, nie každý je ochotný prijať určité záväzky, ktoré si formácia v Hnutí vyžaduje. Keďže je to pre nich ťažké, odchádzajú.
  2.1.2. Oáza je príliš pomalá
Sú zasa ľudia, ktorí spoznali Krista a prijali ho ako svojho osobného Pána a Spasiteľa skrze službu Hnutia Svetlo-Život, ale Boh ich chce viesť inou cestou, často trošku rýchlejšie. Preto odchádzajú.
  2.1.3. Ľudia sa cítia byť oklamaní
Stávalo sa (a stáva), že účastníci na oázach (aj po nich) sú zverovaní animátorom, ktorí sú síce zapálení pre Ježiša, zapálení pre evanjelizáciu, ale sami ešte nemajú za sebou dostatočnú intelektuálnu a duchovnú formáciu, ani nedosiahli primeranú emocionálnu, ľudskú a duchovnú zrelosť. V Hnutí sa hovorí o princípe život zo života. Len to môžem dať iným, čo sám mám. Ak som sám na úrovni „špirituality húsenkovej dráhy“, tak naučím aj iných takto prežívať vieru. Ak sám nemám víziu cieľa a cesty v Hnutí, nikoho nezapálim pre to, aby na tej ceste vytrval.
  2.1.4. Nezrelí a nedoformovaní animátori
Stávalo sa (a stáva), že účastníci na oázach (aj po nich) sú zverovaní animátorom, ktorí sú síce zapálení pre Ježiša, zapálení pre evanjelizáciu, ale sami ešte nemajú za sebou dostatočnú intelektuálnu a duchovnú formáciu, ani nedosiahli primeranú emocionálnu, ľudskú a duchovnú zrelosť. V Hnutí sa hovorí o princípe život zo života. Len to môžem dať iným, čo sám mám. Ak som sám na úrovni „špirituality húsenkovej dráhy“, tak naučím aj iných takto prežívať vieru. Ak sám nemám víziu cieľa a cesty v Hnutí, nikoho nezapálim pre to, aby na tej ceste vytrval.
  2.1.5. „Stretkovanie“ namiesto deuterokatechumenátu
Jedným z nešvárov, vyplývajúcich z neznalosti charizmy Hnutia je aj to, že sa v našich postoázových spoločenstvách robia stretká, ale nie je to deuterokatechumenát. Prečo?
  a) (Deutero)katechumenát, to nie je len intelektuálna formácia, prípadne individuálna práca so zošitkom, je to tiež proces postupného včleňovania sa do živého spoločenstvá Cirkvi. Vo všeobecnosti sa u nás vytratil tento rozmer – napr. pobožnosti po jednotlivých krokoch.
  b) Animátor to nie je človek, ktorému je zverená nejaká skupinka, ale človek, ktorý vie okolo seba zhromaždiť ľudí. Úlohou animátora nie je urobiť s účastníkmi stretká podľa materiálov, ktoré dostal, ale s pomocou materiálov Hnutia ich previesť po ceste, ktorú už sám prešiel. Preto je podľa mňa ubližovaním ľuďom, ak nemajú stáleho animátora, ktorý by ich previedol celou formáciou (nakoľko je to možné), ale každý rok sa hľadá niekto, kto by si „zobral skupinku na starosť“.
  2.1.6. Priskoré „vhodenie“ ľudí do služby
Nie som proti tomu, aby boli ľudia už počas základnej formáciu postupne včleňovaní do služby. Som však zásadne proti priskorému „vhadzovaniu“ ľudí do služby. Títo sa často veľmi skoro vypália, lebo nemajú čas na vlastnú formáciu, na vlastný rast. A keďže ešte nemajú jasno vo vízii cieľa, cesty ani metódy, kopec energie strácajú na hľadaní, na „vyvaľovaní otvorených dverí“. Viackrát som od rôznych „sfrustrovaných oázistov“, po tom, ako som im rozprával o tom, ako má vyzerať formácia v Hnutí, počul slová: „Milan, to je úžasné! Toto máme v Hnutí?!? A to mi prečo za tie roky nikto toto nepovedal?!?“

2.2. Napätia medzi „charizmatickým“ a „konzervatívnym“ prúdom
Príčina tejto boľačky je, podľa mňa, veľmi jednoduchá – nedostatočná znalosť osoby zakladateľa o. Františka Blachnického, neznalosť charizmy Hnutia, neznalosť vízie cesty. Príčinou tejto neznalosti je nedokončená základná formácia. Mnohí, aj veľmi angažovaní oázisti skončili svoju formáciu na druhom stupni.

2.3. Nedocenenie a zľahčovanie práce Hnutia
Aj tu vidím niekoľko príčin. Ak vynechám to, že ešte stále existujú kňazi, ktorí neprijali pokoncilovú víziu farnosti ako spoločenstva spoločenstiev, a ktorých pastorácia je pastoráciou založenou na liturgizovaní a poskytovaní „služieb“, po ktorých je „dopyt“, príčiny sú tieto:
  2.3.1 Znižovanie nárokov na oázach
Ak oázy vedú ľudia, ktorí síce majú zápal, ale chýba im vízia cesty a tiež sa ešte sami nestotožnili s určitými elementmi charizmy Hnutia (premena svetla na život), je prirodzené, že ich budú vynechávať, nahrádzať, či minimálne bagatelizovať, a určite pre ne nenadchnú účastníkov natoľko, aby cez to prišiel ten život, ktorí má prísť. Oáza ako charizma vtedy stráca moc a stáva sa len „pobožným výletom“, na ktorom sa to všetko končí.
  2.3.2. Zotrvávanie na forme práce z čias podzemnej Cirkvi
Jednou z úloh Hnutia je služba miestnej cirkvi na úrovní farnosti. Ak oázisti 2-3 víkendy v mesiaci trávia mimo svoju farnosť na rôznych oblastných stretnutiach (oáza modlitby taká, oáza modlitby hentaká, animátorské stretnutie, stretnutie kolégia,...), potom aký majú vplyv na obnovu života vo farnosti?

2.4. Osobné nezhody
Tu je veľmi ťažké hovoriť o nejakých všeobecných príčinách. Niekedy to bolo spôsobené určitým nedorozumením, ktoré sa neriešilo, až prerástlo samotných ľudí, v iných prípadoch to bolo spôsobené tým, že ktosi vo svojom svedomí nemohol súhlasiť s určitými postojmi, spôsobmi práce a pod. a musel povedať „nie“, čo ten druhý prijal ako útok na svoju osobu. Konkrétne príčiny musia hľadať tí, medzi ktorými tá nezhoda nastala.


3. Aký je na to liek?

3.1. Odchody ľudí
  3.1.1. Požehnanie a prepustenie
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nie sme spasitelia. Osobne som presvedčený, že cesta ku kresťanskej zrelosti, ktorú ponúka Hnutie Svetlo-Život je geniálna, ale nie jediná. Je tou najlepšou cestou pre tých, ktorých touto cestou chce viesť Boh. Preto, ak je pre niekoho príliš namáhavá, alebo jednoduchá, príliš rýchla, alebo príliš pomalá, netreba sa kvôli tomu trápiť, ani netreba formáciu v Hnutí umelo naťahovať, či urýchľovať. Takýchto ľudí treba požehnať a pomôcť im nájsť tú cestu, ktorá je pre nich. Pre niekoho to možno bude neokatechumenátna cesta, pre iného cesta kurzov, niekto sa nájde v nejakej modlitebnej skupinke, alebo v spoločenstve fokolarínov. Ak budú ľudia tam, kde ich chce mať Boh, budú šťastní, budú požehnaní a budú požehnaním aj pre ľudí okolo seba. Ak nebudú na svojom mieste, budú sa trápiť oni, aj ľudia okolo nich. A ak kvôli ním formáciu v Hnutí zrýchlime, alebo spomalíme, budeme niečo vynechávať, alebo pridávať, len aby oni boli spokojní, ublížime tým, ktorí mali byť formovaní Oázou, ale ju nenašli. Takýmto miestom rozhodnutia sú predovšetkým momenty „skrutínií“ počas formácie – napr. na konci „prvého stupňa“ (rozhodnutie vstupu do deuterokatechumenátu), pred začiatkom formácie „Krokov“, na konci „druhého stupňa“ (rozhodnutie prijať „Smerovky“ ako svoj štýl života).
  3.1.2. Tvorivá vernosť
V posledných rokoch sa mnohých cirkevných dokumentoch používa pojem „tvorivá vernosť“. Tvorivosť bez vernosti vedie k chaosu, vernosť bez tvorivosti vedie k formalizmu. Som presvedčený, že je potrebné vrátiť sa ku koreňom, nanovo pochopiť svoje korene, svoju charizmu, svoju identitu (téma na tento rok: Pamäť a identita) a potom začať hľadať, ako týmto darom obdarovať dnešný svet a Cirkev. (Je to proces, ktorý po Druhom vatikánskom koncile museli prejsť všetky rehole, a tie ktoré to urobili poctivo, boli cez to požehnané.)
Na tejto etape by asi bolo rozumné určitým spôsobom sa zastaviť (alebo aspoň spomaliť), a namiesto tvorenia nových skupiniek, by sme mali dovoliť tým, ktorí už sú v Hnutí, aby si dokončili formáciu. Vtedy by sme o niekoľko rokov (2-3 roky) mohli začať intenzívnejšie slúžiť ľuďom s novou víziou, s novým zápalom, s novou mocou.
Chápem, že po roku 1989 bola veľká potreba venovať sa ľuďom, ktorí hľadali niečo viac, a že vtedy bol nedostatok pripravených ľudí, ale to nás neospravedlňuje, aby sme v takomto stave „provizória“ zotrvávali ešte aj po 16 rokoch.

3.2. Napätia medzi „charizmatickým“ a konzervatívnym prúdom
Štúdium charizmy Hnutia, vízie cesty, celej štruktúry Kristocentrickej diakonie (o ktorej bude reč v ďalšej prednáške) a iných materiálov ma presviedča o tom, že tak naozaj neexistuje dôvod na nejaké napätie medzi tzv. „charizmatickým“ a „konzervatívnym“ prúdom. K tomu dochádza iba vtedy, keď sa z neznalosti miešajú prvky, ktoré patria na etapu základnej formácie, s prvkami, ktoré by mali patriť na etapu formácie a služby v rámci špecializovaných diakonií. Som presvedčený, že aj spoločenstva, ktoré vyrástli z Hnutia a teraz idú svojou vlastnou cestou, lebo sa v Oáze nenašli, by sa pri lepšom poznaní Hnutia našli práve v týchto špecializovaných diakoniach.

3.3. Nedocenenie a zľahčovanie práce Hnutia
Tu vidím dva lieky, ktoré treba použiť súčasne:
  3.3.1 Tvorivá vernosť
O tom už bola reč skôr (bod 3.1.2.).
  3.3.2 Stála formácia kňazov
Myslím, že by sme ako Hnutie Svetlo-Život mohli v diecézach, v ktorých pôsobíme, ponúknuť kňazom určité semináre o pokoncilovej ekleziológii, o úlohe hnutí v Cirkvi, o dare Hnutia Svetlo-Život pre miestnu cirkev a pod.

3.4. Osobné nezhody
Liek by sa dal zhrnúť v troch slovách: PRAVDA-POKÁNIE-ODPUSTENIE.

Neodvážim sa tvrdiť, že som v tejto prednáške vymenoval všetky boľačky, všetky príčiny alebo všetky lieky. Spomenul som len to, čo ja osobne vnímam ako najzávažnejšie.

©  o. Milan Záleha C.Ss.R.

návrat hore Utorok, 12.06. 2007 - 21:21:45
Téma: Oázové čítanie

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 3.75 / Hlasov: 8      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.