Kalendár akcií
« Apríl '18 »
PoUtStŠt PiSoNe
      1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30

Meninoví oslávenci

Pančišin Marek
- - - - - - - -
napísať odkaz
Vachna Marek
( michaelko )
napísať odkaz
Šelepec Marek
( Majky )
napísať odkaz
Kuzmiak Marek
( MAREQ )
napísať odkaz
Burák Marek
( Marek-Parek )
napísať odkaz
Kuchta Marek
( mmarek26 )
napísať odkaz
Feňko Marek
- - - - - - - -
napísať odkaz


O rôčik sú starší:

Vančiková Soňa
- - - - - - - -
napísať odkaz

Pán Boh požehnaj!
 
Uvedom si

Príkoria oplácaj láskou.
 
Reklama
misionar.eu
 

Milosrdný Samaritán a deuterokatechumenát

Keď počas misií pozerám film Ježiš, vždy nanovo ma osloví scéna, keď Samaritán pristúpil k nemu (prepadnutému), nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať. (Lk 10,34-35)
Prečo? Lebo toto je pre mňa obraz evanjelizácie.

    Samaritán tomu ozbíjanému neposkytol iba prvú pomoc, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich, ale ho tiež vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. A keď už viac preňho nemohol urobiť na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať. Tak isto evanjelizácia nemôže byť iba jednorázovou záležitosťou, povedaním: Boh ťa miluje! Aleluja!!! (Aj keď vo Sv. Písme máme aj takéto príklady  napr. Filip a eunuch.) Je dobré, že vidíme ľudí doráňaných hriechom. Je úžasné, že sme citliví na hlad tohto sveta po Bohu. Je nevyhnutné, aby na evanjelizáciu nadväzovala tzv. následná práca, formácia, alebo to, čo v Cirkvi poznáme ako katechumenát (celé Skutky apoštolov sú plné príkladov, ako to robil sv. Pavol).
    Určitým spôsobom nie je až také ťažké priviesť niekoho k tomu, aby povedal: Pane Ježišu, pozývam Ťa do svojho života. Buď mojim Pánom. Stačí vhodná atmosféra, prostredie, prítomnosť rovesníkov, ktorí to tiež povedali. A keď sa k tomu pridajú problémy, ktoré daný človek prežíva (veď kto ich neprežíva, však)& Umením je, aby sa toto slovo stalo telom. Dosiahnuť to, aby sa takýto človek stal zrelým Novým človekom, ktorý je preniknutý Novým životom a ktorý tvorí Novú kultúru v súčasnom svete. Toto je aj cieľom toho, čo o. František Blachnický nazval Deuterokatechumenát a čo geniálne vložil do formácie v Hnutí Svetlo-Život, alebo skôr, na čom založil formáciu v Hnutí. A toto my veľmi často v Hnutí zanedbávame.
    Na KOPA-e sme po prednáške Peťa Váleka s hrôzou zistili, že nikto z nás, okrem neho, neprešiel formáciou deuterokatechumenátu. Áno, prešli sme stretkami (poniektorí aj niekoľko rokov), absolvovali sme KROKY (poniektorí aj všetky), postoázu sme vo väčšine nerobili (veď načo, to je predsa to isté, čo bolo na oáze), ale to nemalo absolútne nič spoločné s formáciou deuterokatechumenátu vo vízii o. Františka. Prečo? Pozrime sa najprv na to, o čom bol katechumenát. A to nám pomôže lepšie pochopiť deuterokatechumenát.

    Katechumenát, to bol v prvotnej Cirkvi čas prípravy na krst, zapojenie do Cirkvi. Vyzeralo to asi takto:
Ja, Milan, som človek veriaci, žijúci s Pánom, na ktorého živote vidno, že je v tomto svete, ale nie je z tohto sveta (tzv. zásada Svetlo-Život). Jednoducho som iný. To tak zapôsobilo na Ervína (;o)), že sa ma začal vypytovať a ja som mu vydal svedectvo o Pánovi. On tiež zatúžil stať sa takým a vyznal, že verí v Pána Ježiša a že mu chce odovzdať život. Keď ho to aj po niekoľkých dňoch držalo, priviedol som ho k biskupovi a vyhlásil som: Toto je Ervín, ktorý uveril v Pána Ježiša a aj on sa chce stať svätým. Ja za neho ručím, že jeho túžba je úprimná. V tom momente som sa stal jeho ručiteľom, alebo ako sa neskôr začalo hovoriť krstným otcom. Ervín teraz začal chodiť do Cirkvi, počúval Božie Slovo, učil sa, ale aj napriek tomu, celá zodpovednosť za neho ostávala na mojich pleciach. Ja som mu vysvetľoval to, čo nerozumel, svojim životom a zo svojho života som mu svedčil, keď naňho prišli krízy viery, alebo nebodaj prenasledovanie (tzv. zásada život zo života - môžem dať iba to, čo sám mám, iného môžem viesť iba po tej ceste, ktorou som sám prešiel, ináč ak slepý vedie slepého :). A čas od času prišlo tzv. skrutínium - čas skúšky, skúmania, či Ervín už je dosť zrelý na to, aby išiel ďalej. Tu som mal ja, ako jeho ručiteľ veľmi dôležitú úlohu - vydať o ňom svedectvo a zaručiť sa za neho, že už je naozaj zrelý. Potom prišla modlitba exorcizmu v Cirkvi (lebo Ervín išiel po ceste z Tmy do Svetla a takáto pomoc Cirkvi bola veľmi potrebná). A takto to išlo až do tej Veľkej Noci (prípadne Turíc, ak ešte boli nejaké pochybnosti), kedy Cirkev uznala, že Ervín už je zrelý na to, aby sa stal svätým. Prijal krst, biskup naňho položil ruky, aby prijal Svätého Ducha a prvýkrát naplno prežíval Eucharistiu. Od tohto momentu sa preňho začal čas mystagógie  obdobie vovádzania do tajomstiev Cirkvi a tiež obzerania sa, kde by mal slúžiť. A keď sa už Ervín naplno zapojil do Cirkvi, ja som sa tešil a venoval sa ďalšiemu.
    Čosi podobne je aj s formáciou v Hnutí Svetlo-Život. Aj ona sa začína evanjelizáciou (a bez nej je celá ďalšia formácia nezmyslom), ale tu sa iba začína. Zevanjelizujem napr. Klotildu (;o)) Potom však ja mám ďalej za ňu zodpovednosť, lebo ináč sa môže stať (a žiaľ, často sa aj stáva) tá nepríjemnosť s návratom zlého ducha, o ktorej nám hovorí Božie Slovo (Lk 11,24-26). Ideálne by bolo, keby som Klotildu sprevádzal ja, ktorý som ju priviedol k Ježišovi. Ak to však nemôžem, mám povinnosť nájsť jej nejaké spoločenstvo (vytiahnem peniaze a dám ich hostinskému). Pod mojim vedením, alebo v spoločenstve, ktoré som jej našiel, by mala absolvovať tzv. postevanjelizáciu (napr. Štyri stretnutia nad evanjeliom podľa sv. Lukáša + Štyri stretnutia nad evanjeliom podľa sv. Jána, prípadne Osem postevanjelizačných stretnutí). A môže tiež absolvovať evanjelizačný víkend. V čase postevanjelizácie sa 1.) utvrdí v prijatých štyroch duchovných pravdách; 2.) zoznámi sa s Božím Slovom; 3.) naučí sa deliť; 4.) spozná spoločenstvo. Po tomto, ak je Klotilda a celé postevanjelizačné stretko zrelá, ideme na oázu, ktorá je miestom skrutínia (aj keď čas podpisovania prihlášky tiež). Ideálne by bolo, keby išlo celé spoločenstvo súčasne. Tým sa vytvorí pocit zodpovednosti za iných a zminimalizuje sa tzv. efekt kresťana voľného strelca (ja idem ďalej, ja som s Panom Bohom O.K. a ostatní ma nezaujímajú). Ak zrelá nie je, jednoducho sa vraciame späť a ešte raz povrtáme v oblastiach, kde to škrípe. Neponáhľame sa nikde, lebo mne na Klotilde záleží a ona o tom vie. A takýmto spôsobom (možno o dva, možno až o päť rokov) dôjdeme až k Paschálnemu Tríduu, kde si obnoví svoje krstné sľuby ako zrelá kresťanka, ktorá vie, čo robí. A potom začína ešte viac vchádzať do skutočnosti Cirkvi, začne hľadať svoje miesto v nej, svoju diakoniu, ktorú slávnostne prijme počas Pentekostálneho Tridua na COM-e (Centrálna Oáza Matka). A po tomto jej môžem povedať: Čo som ti mohol dať, to som ti dal. Viac nemám. Od teraz budeš ďalej rásť v rámci diakonie, ku ktorej ťa Pán povolal (iba žeby ju Pán povolal k diakonii, v ktorej slúžim aj ja).
    Tu je dôležité uvedomiť si, že byť animátorom nie je funkcia, ale štýl života. Ja nie som animátorom, lebo je taká potreba, lebo mi bola zverená skupinka, ktorú nemá kto viesť. Som animátorom, lebo nemôžem nedávať to, čo som prijal. Vedenie skupinky Kristových učeníkov je pre mňa pasiou  ale nie vo význame utrpenia (nemá to kto robiť, tak to budem robiť ja), ale vo význame radosti života, miesta, kde je môj život naplnený. Moja skupinka je mojou srdcovou záležitosťou a až keď mi zostávajú sily, tak sa angažujem aj v iných aktivitách. A každý, kto sa stal skutočným Kristovým učeníkom sa automaticky stáva tým, ktorý formuje nových Kristových učeníkov. Preto integrálnou súčasťou deuterokatechumenátnej formácie je aj Kurz Oázy Pre Animátorov (KOPA). Takáto je vízia o. Blachnického. A ako to často vyzerá v praxi?
    Vieme dobre, ako. V našich spoločenstvách sa síce deje veľa dobrého, ale nie je to ono. Na KOPA-e v Ľutine sme jednu z boľačiek Oázy na Slovensku zdefinovali asi takto: Hľadáme skupinky pre ľudí, ktorí boli na oáze namiesto toho, aby sme organizovali oázy pre ľudí, ktorých máme v skupinkách. Často sa v dobrej viere snažíme skrze oázy osloviť a ošetriť čím viac zranených ľudí, ale potom nie sme schopní im zabezpečiť ďalšiu starostlivosť.
    Keď k nám do Ľutiny prišla Veronika Kováčiková, začala tým: Pred odchodom tu som sa pýtala svojho brata: Maroš, čo myslíš, prečo je Oáza v porovnaní s inými hnutiami tak málo úspešná? On mi na to odpovedal: Vieš, ona nie je neúspešná, ona je iba ťažká. Lebo Oáza je v prvom rade výchovné hnutie a vychovávať je vždy ťažké. Veru, Oáza je o výchove Nového človeka a vo výchove sa niektoré princípy nedajú ani preskočiť, ani oklamať, ani nahradiť, hoci aj najväčšou horlivosťou a nadšením. Jednoducho to čo tam chýba, sa skôr či neskôr prejaví a čím neskôr sa to ukáže, tým horšie. Niekedy je už neskoro a už sa to nedá napraviť (alebo skôr, už je to možné napraviť iba s Božou milosťou).

Sluha Boží, o. František Blachnický, prihováraj sa za Hnutie Svetlo-Život na Slovensku. Vypros nám tvorivú vernosť charizme Hnutia.

Autor: milancssr

návrat hore Nedeľa, 16.12. 2007 - 19:38:51
Téma: Oázové čítanie

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 4 / Hlasov: 4      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.