Kalendár akcií
« Apríl '18 »
PoUtStŠt PiSoNe
      1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30

Meninoví oslávenci

Pančišin Marek
- - - - - - - -
napísať odkaz
Vachna Marek
( michaelko )
napísať odkaz
Šelepec Marek
( Majky )
napísať odkaz
Kuzmiak Marek
( MAREQ )
napísať odkaz
Burák Marek
( Marek-Parek )
napísať odkaz
Kuchta Marek
( mmarek26 )
napísať odkaz
Feňko Marek
- - - - - - - -
napísať odkaz


O rôčik sú starší:

Vančiková Soňa
- - - - - - - -
napísať odkaz

Pán Boh požehnaj!
 
Uvedom si

Príkoria oplácaj láskou.
 
Reklama
misionar.eu
 

Rozhovor v kostole

Keď zvonár zavrel večer dvere kostola a nastala tichosť v meste i na dedine, sochy, obrazy a iné kusy kostolného nábytku začali sa zhovárať o celodennom obrate tých darov, ktoré mali sprostredkovať ľuďom.

    Hneď pri vchode stála smutne zamyslená socha sv. Antona. On mal údajne najväčší obrat, preto sa patrilo, aby on prvý podal správu. I zahanbeným hlasom sa musel priznať, že v jeho klientoch bolo málo duševného prúdu.
    A prečo?  spýtala sa socha sv. Terezky, ktorá stála na druhej strane pod chrámom. Ľudia ma považujú za detektíva. Pre stratené kľúče, pre odvandrované psíčatá, za výborné známky v škole a pre premárnené peniaze sa prídu ku mne vyplakať. A sľubujú mi hory-doly, ak sa nad nimi zľutujem. Z tých peňazí ja málo vidím, hoci by som ich potreboval pre chudobných. No najväčšmi by som sa potešil tomu, keby mi sľúbili, že sa polepšia. Ani so mnou to nie je najlepšie, pokračovala socha sv. Terezky. Ja zas mám zmierňovať nahnevaných snúbencov, k vernosti privádzať odcudzených manželov, dopomoct k najvyššej výhre v lotérii ... A o dušu sotva kto sa zaujíma.
    Moje postavenie tiež nie je závideniahodné, zaplietol sa do reči stĺp, ktorý držal chór na svojich ramenách. Mňa veru slzami ľútosti nepolievajú. Čo sa o mňa opierajú, tí stoja na slabých nohách s Bohom. Kostol považujú za dom spevákov, za budovu, v ktorej sa najmä v letných horúčavách neškodí si trošku schladiť sa. Mám z nich iba ten osoh, že sa navzájom podopierame. Oni mňa a ja ich. A čo mám povedať ja?  prerušila ponosy stĺpa lavica. Keď sa raz vo mne usalašia, ich ani veľký zvon neprinúti, aby si kľakli. Kajúcnici zriedka sa vrhnú na mňa, najviac iba takí, čo si pretrhnutý spánok chcú vo mne doplniť.
    Mňa zas bolí to, pokračovala bolestne spovedelnica, že zriedka mám návštevníkov. Celé týždne stojím tu skromne a čakám choré duše, aby som ich svojou zázračnou vodou pokánia uzdravila. Ale tí, čo prídu ku mne, to sú zlaté duše. Tak ich očistím, obriadim, že radosť je vidieť ich kráčať k oltáru, v ktorom sídli náš Pán. On sa im najviac teší ... .
    Tak je,  ozval sa napokon Spasiteľ zo svätostánku. Vy všetci ste len cestou ku mne. Vy ste mojou dvornou družinou. Ale ako málo vidím svoje dietky prichádzať ku mne. Hoci som cesta, pravda a život. Hoci neprestajne volám, prosím: Poďte ku mne všetci, ktorí ste utrápení, ktorí potrebujete moju pomoc a ochranu ... Často bývam tu opustený sám a sám. Tisíce duší býva okolo mňa a tak zriedka ma prídu navštíviť. So svojimi priateľmi vedia ľudia stráviť celé hodiny, u mňa je im i minúta dlhá ... AJ, veru, zle sa mám na tomto svete. Veru si aj poplačem ... Ale nestrácam nádej. Verím, že aspoň moji miláčkovia, nevinné dietky a spanilá čistá mládež zmierni moju opustenosť. V tom sa ozval hlas apoštola Jána, ktorý bol prvým pobočníkom Pána: Medzi svojich prišiel a svoji Ho neprijali ... .

Zaslala: RIA

návrat hore Pondelok, 04.02. 2008 - 13:11:33
Téma: Príbehy na zamyslenie

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 4.42 / Hlasov: 7      

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.