Uvedom si

Čas beží tak rýchlo a my ním plytváme, akoby nemal žiadnu cenu.
 
Reklama
misionar.eu
 

Paschálne Triduum v Korunkovej

    Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna malebná dedinka Korunková, pre oázistov skôr známa ako La Coruňa. Cestu k nej poznali len Batman, Džypy, Rudko a šofér autobusu.     Človek by si pomyslel, že sa nachádza až Pánu Bohu za chrbtom. Ale to je kačica. (Akože novinárska.) Veď prečo inak by sa tam vyskytlo štyridsaťtri mladých ľudí, ktorí sa práve tam vybrali hľadať tajomný Boží poklad? Prečo neostali radšej doma pri teple rodinného radiátora? Prečo sa práve na Veľkú Noc zišli, aby spoločne pátrali po tomto tajomstve? Chceli sa podobať na komisára Rexa, či Derricka, či dokonca na Dempsey a Makepeacovú? Veru, veru, hovorím vám, vonkoncom nie! Išli po stopách ďaleko ušľachtilejšieho vzoru. Po stopách starých už dvetisíc rokov. Myslíte si, že je nemožné nájsť niečo tak pradávne? Veru, veru, opäť vám hovorím, vonkoncom to nie je nereálne! Môže ho totiž hľadať a nachádzať ktokoľvek, kedykoľvek, za akéhokoľvek počasia, podnebia, nadmorskej výšky, zemepisnej šírky, dĺžky a hĺbky a akejkoľvek teploty v chráme. Jediná podmienka úspešnosti tejto misie, je túžba po poklade. Túžba po vzkriesenom Ježišovi Kristovi.
    História nášho príbehu sa začala písať v roku Pána 2008, prvá písomná zmienka je zo dňa 20. 3., to jest štvrtok. V ten deň sa hľadači začali postupne schádzať. Niektorí prichádzali spoza siedmich hôr, niektorí spoza siedmich dolín a niektorí až z Prahy. Po predošlých skúsenostiach s oázovým ubytovaním nikto nečakal pompézne, 5 hviezdičkové, all-inclusive hotely. Prvotné obavy, že nás bude v jednej izbe ako zrniek kávy v Batmanovom pohári sa však nepotvrdili. Polovica skupiny našla strechu nad hlavou v kláštore redemptoristov, ktorí vlastne boli naši hostitelia. Ostatní boli rozdelení do ďalších bytových jednotiek. Spoločné chvíle sme trávili na kultúrnom dome obecného úradu Ba čo viac, niektorí mohli (a niektorí aj museli) využiť saunu, či už tymianového, alebo aj dymového charakteru.
    Pátrači mali iba jednu indíciu, ale rozhodli sa jej bezpochyby veriť. Znela: Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca? (Lk 2, 49b). A veruže vedeli. Vedeli, že musia robiť všetko, čo je v ich silách, aby sa k Otcovi priblížili. K tomuto vznešenému cieľu im dopomáhali spolupútnici, pod krycím menom kňazi. Redemptoristi: otec Metod, otec Samuel a otec Štefan, ktorí nechceli byť menovaní a vzácny hosť otec Piotr z Krościenka. Taktiež im výdatne pomáhal švárny junák a laik, ktorý chcel byť menovaný a nie je to nik iný ako východoslovenskoznámy Rudolfo de la Plšikini.
    Cesta k pokladu sa skladala z menších Tých oných (tento termín je celooázovo uznávaný, všetci zasvätení mu rozumejú a ©copyright vlastní Veľký On). Prvé To ono bolo venované vďakyvzdaniu Otcovi za poskytnutú príležitosť hľadať Ho. Keďže vďaky nie je nikdy dosť aj tá ich trvala zhruba dve hodiny. Aby byť exaktní, šlo presne o svätú Božskú liturgiu spojenú s večierňou. Aby neprišli k pokladu ako slepé kura k zrnu, bolo potrebné objasniť fundamentálnu podstatu a mysticko-gnostický odkaz Veľkej noci a to prostredníctvom každodenných katechéz, ktoré viedli k hlbšiemu zamysleniu sa nad každým symbolom, slovom a gestom Ježiša.
    Podľa posledných výskumov Štatistického úradu SR ktorý monitoroval obľúbenosť jednotlivých Tých oných sa v prvej trojke umiestnil obed, hneď pred večerou a raňajkami. Keďže skúmaná vzorka zahrňovala len jedného respondenta s iniciálkami J.O. (J ako Janko, O ako Opina), boli výsledky vágne, implicitné, neadekvátne a nevyhovujúce. Tento bohuznámy respondent bol značne ovplyvnený nadpriemerným kulinárskym umením tamojších kuchárok. Chceme tým naznačiť, že aj keď títo pátrači žijú slovom Nielen z chleba žije človek..., nemohli sa netešiť na lákavo vyzerajúce špeciality oázovej kuchyne.
    Keď sa schyľovalo k večeru čakala na nich ešte jedna špecialitka. Táto mala za úlohu nakŕmiť ich dušu. Išlo o celonočnú snahu pochopiť veľkosť a vzácnosť hľadaného pokladu. Celý tento čas im pomohol zhrnúť objavy prvého dňa a čo viac, zistiť druhú indíciu. Táto indícia bola prekvapivá. Išlo totiž o zistenie, že na rozdiel od iných pokladov, ktoré sú väčšinou získavané lúpežou alebo ľsťou, poklad, za ktorým sa pátrači vybrali bol získaný úplne inak. Službou a predovšetkým obetou. A Otec videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý.
    Prvým Tým oným nového dňa boli cárske časy. Ich úlohou bolo zas a znova sa zamýšľať nad utrpením, ktoré muselo byť prinesené, aby mal poklad vôbec nejakú cenu. Bez utrpenia by nemal hodnotu ani jednej koruny (pre skoršie narodených ani 1 Kčs, pre budúcich čitateľov ani 1€. Vôbec celý deň bol nesený v tomto duchu. Hľadajúcim začalo pomaly dochádzať, že cesta, na ktorú sa podujali nebude široká a ľahká, ale úzka a neľahká. Presvedčila ich o tom aj ďalšia Tá ona  krížová cesta. Keďže počas celonočného bdenia pátrači prišli na to, čo ich v ich batohu najviac ťaží, rozhodli sa nechať Ježiša niesť to, lebo s istotou vedeli, že On to rád urobí. Počas večierne prišla ďalšia prekvapivá indícia. Prišli na to, že poklad, ktorý hľadajú je ten najväčší poklad, ktorý je ľudstvu ponúknutý, lebo bola zaňho prinesená najväčšia obeta, a to smrť. Hľadanie naberalo na obrátkach. A Otec videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí.
    Tretí deň bol zaujímavý špecifickými Tými onými. Prvou z nich bola pobožnosť Effata. V preklade to znamená Otvor sa. Je to ako s knihou. Pokiaľ sa na ňu pozeráte zvonku, môžete len tušiť, čo sa v nej skrýva. Alebo je to ako s paštétou Májkou. Pokiaľ ju neotvoríte, len ťažko ju natriete na chlieb. A takisto je to aj s ľuďmi. Pokiaľ sa neotvoria na Otcov hlas, ich kompas bude ukazovať, ako povedala jedna múdra ko(p)ala: ...Vpravo bok! Nie, nie, vľavo bok! Nie, za slnkom, hmmm, tam kam ukazujem prstom.... Jednoducho budú blúdiť. Pátračom bolo jasné, že poklad je síce aj pre nich tajomstvom, ale je veľmi potrebné o ňom počúvať, rozmýšľať, hovoriť, pretože nie je tajomným kvôli tomu, aby sa skrýval pred ostatnými, ale práve kvôli tomu, že je tak veľkolepý a nepochopiteľný, že skúmať ho je nekonečný proces, v ktorom každé poodkrytie tajomna prinesie hlbšie zapálenie, radosť a túžbu oddávať sa Otcovi viac a viac.
    Pátračom úloha bola daná svätý život predchodcov rovnakého ich mena zvaných preskúmať. Aby počas ďalšej Tej onej pobožnosti kresťanského mena vzývati ich mohli by dľa príkladu ich úspešne cestu svoju zavŕšili. Priam by sa patrilo povedať, že meno človeku ho nosiaceho mu jednak prislúcha a podstatu jeho osobnosti vystihuje i druhak sa vlastnosťami patrónovi svojemu pripodobňuje.
    Ideme písať o večierni. Bola pekná STOP 15 čítaní STOP O veľkých Božích skutkoch STOP Ďalšia indícia STOP Ježiš je v hrobe STOP Boh mlčí, ale nie nadlho STOP Hľadači tušia víťazstvo STOP Nepriateľ zúri STOP Jeho plán nevyšiel STOP Ježišova smrť mala byť pôvodne pokladom preňho, ale stala sa pokladom pre pátračov STOP Ako to?
    Pri ďalšej Tej onej bolo pátračom konečne dovolené nazrieť do mapy pokladu. Predstavovala ju ikona Anastasis (Vzkriesenie). Konečne videli ako ich poklad bude vyzerať. Prekonal ich očakávania. Bolo už len otázkou času, kedy sa k nemu dostanú. Nedočkaví sa teda pobrali spať. A Otec videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo skoré ráno, deň štvrtý.
   4:15 Vstali dievčatá
   4:42 Vstali chlapci
   4:55 Chlapci sú v chráme
   4:58 Dievčatá sú v chráme
   5:00 Aký to div, aký to čud čudesnij! Poklad sám vyšiel zo zeme a dychtivo ich očakával. Je to vzkriesený Kristus! Je neuveriteľným bohatstvom! Najväčší poklad! To by sme sa nedopísali, čo všetko im dal.... Spievali mu radostné CHRISTOS VOSKRESE!!!
   6:00 Posvätenie pokrmu na veľkolepú oslavu.
   7:00 Veľkolepá oslava (najsamgrandióznejšie kmásanie)
   10:30 Svätá Božská liturgia
   12:06 Ďalšie kmásanie
   13:00 Delenia pátračov o dojmoch a pocitoch pri objavovaní pokladu
   15:00 The very last Tá oná  večiereň
    Podľa výpovedí zúčastnených pátračov im nielen nájdený poklad priniesol obrovský úžitok, ale aj samotné hľadanie. Ježiš ich pozval bojovať a trpieť spolu s Ním. Spoznať Ho nielen ako Krista usmievavého a mocného, ale ako trpiaceho, ukrižovaného a pochovaného, no každopádne víťazného. Pozval ich preniknúť do hĺbky svojich sŕdc, do svojich slabostí a strachov a vstúpil tam spolu s nimi, aby to mohol mocou a láskou premeniť. Obohatení najväčším pokladom sa pobrali domov po ceste, ktorú dovtedy poznal len Batman, Džypy, Rudko a šofér autobusu.
    ...a rozprávky bol koniec, či skôr začiatok...

Kolektív autorov

návrat hore Utorok, 25.03. 2008 - 09:58:30
Téma: Z Vašich listov

Hodnotenie príspevku

Vynikajúci Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý
Stupnica hodnotenia
Priemer: 4.57 / Hlasov: 21      

K tomuto článku nie je možné vložiť komentár.