Uvedom si

Nežiarli! Aj tvoj priateľ potrebuje iných.
 
Reklama
misionar.eu
 

Trochu o nás

Kto sme a kde sme, čo robíme/nerobíme, čo je našim cieľom, kto je zakladateľom nášho hnutia, výroky a skratky, ktoré používame, kde je centrum oázy v PL a na SVK, akými smerovkami sa riadime...

Trošku histórie

     Za začiatok celého diela môžeme považovať rok 1954. V tomto roku v meste Biniela pri Tarnovských Horách sa uskutočnila prvá pätnásťdňová prázdninová oáza pre miništrantov z katovickej diecézy. V ďalších rokoch bola vypracovaná nová metóda, ktorá sa volá Oáza Božích detí.
     Od roku 1958 sa rozšírili prázdninové oázy aj na detské skupiny dievčat. Ako sme už spomenuli, v rokoch 1957-1960 Blachnický zakladá a vedie Kruciatu Striezlivosti. Od roku 1963 fungujú oázové rekolekcie pre dievčatá (ženskú mládež), pod názvom Oáza Nepoškvrnenej. Od roku 1967 je to Oáza Nového Života pre mužskú mládež.
     Roku 1968 spolu s programom formácie lektorov vchádza do hnutia symbol FOS-ZOE, čo znamená SVETLO-ŽIVOT. Od roku 1965 vznikajú prvé pokusy rekolekčných oáz pre kňazov, kvôli ich formovaniu v duchu koncilovej pastorálno-liturgickej obnovy.
     Tu nám prináleží spomenúť tiež vznik centrálneho strediska v Krošcenku nad Dunajcom. Kňaz František Blachnický kúpil priestranný dom na Kopiej Górce týčiacej sa nad Krošceenkom. Tento dom sa stal od roku 1966 centrom rodiaceho sa hnutia.
     " Vďaka tomu, že vypracovanie teologicko-pastoračnej vízie činnosti Cirkvi sa spojilo s jej včlenením do života konkrétnych oázových spoločenstiev, hnutie získalo silnú teologickú a ekleziologickú základňu. Od roku 1969 sa hnutie, v ktorom okolo 30 skupín prežívalo rekolekcie, a v ktorom sa začala systematická postoázová práca, nazývalo Hnutím Živej Cirkvi."
     Na rozvinutie myšlienky Hnutia Živej Cirkvi malo významný vplyv práve rozšírenie formácie jeho členov na obdobie celého roku. Prvý presný programový postoázový formačný cyklus bol uvedený v roku 1971-1972.
     "Ako osobné vzory vo formačnom procese boli ukázané účastníkom v hnutí Kristus - Sluha a Nepoškvrnená - Pánova Služobnica. Oba tieto príklady nachádzajú svoj vonkajší prejav v Centre hnutia v Krošcenku.
     Dňa 11. 6. 1973 kardinál Wojtyla požehnal sochu Nepoškvrnenej, čím zasvätil dielo oázy a celé hnutie Nepoškvrnenej, Matke Cirkvi. Tento akt je základným aktom, ktorý v sebe zahŕňa celú mariológiu hnutia."
     Idea Krista Sluhu, ktorý neprišiel aby mu slúžili, ale aby slúžil, idea kristocentrickej myšlienky diakonie je vyjadrená posvätením kaplnky pod patronátom Krista Sluhu tiež v Kroscienku. Kaplnku posvätil 6. 6. 1976 kardinál Wojtyla.
     "Keď vzrastal počet účastníkov oáz, vznikol problém jednoty oázového hnutia. Skoro sa objavila idea centrálnej Oázy Matky. Mala zhromažďovať predstaviteľov jednotlivých výchovných skupín oáz, naplánovaných v danom roku. Prvá centrálna Oáza Matky sa uskutočnila v r. 1973."
    "V dňoch 28.-29. 2. 1976 v Krošceenku sa uskutočnila I. národná Kongregácia zodpovedných Hnutia Živej Cirkvi, ktorá určila identitu hnutia a prijala pre neho názov "Hnutie SVETLO-ŽIVOT". (HSŽ)"
    "Veľkú úlohu pri vývoji hnutia a pri formácii členov zohral dokument Ordo initiationis christianae adultorum (1972), ktorý bol základom deuterokatechumenátnej formácie. Hnutie sa v prvom rade usiluje osloviť pokrstených kresťanov (preto deutero)."      V sedemdesiatych rokoch začali vznikať prvé spoločenstvá HSŽ na Slovensku a v Čechách. V roku 1982 zakladateľ utvoril v Carlsbergu v Nemecku Medzinárodné evanjelizačné centrum SVETLO-ŽIVOT. A v nasledujúcich rokoch spoločenstvá HSŽ vznikali v mnohých iných krajinách.
     Viera a láska k Cirkvi pomáhala otcovi Blachnickému započúvať sa do hlasu Ducha Svätého, ktorý hovoril Cirkvi cez koncil, pápežov a cez Apoštolskú stolicu. Nové dokumenty prijímal s vďačnosťou a objavoval v nich Božie výzvy. A hneď to použil v hnutí.
     Adhortácia "Evangelii nuntiandi" Pavla VI. z roku 1975 pomohla hnutiu získať evanjelizačný charakter a dala dôraz na osobnú a spoločenskú evanjelizáciu.
     roku 1977 otec Blachnický vovádza do hnutia nový formačný program, ktorý určuje evanjelizáciu ako prvú etapu na ceste kresťanského dozrievania.
     Otvorenie sa na iné hnutia obnovy v Cirkvi umožnilo prijímať od nich rôzne metódy práce a vbudovať ich do celkovej formácie hnutia.
     Pre rodiny - účastníkov HSŽ bola prijatá duchovnosť Equipes Notre Dame. Rodinný prúd "Domáca Cirkev" sa rozvíjal od roku 1973.
     Novou výzvou a novým prameňom inšpirácie sa stal pontifikát pápeža Jána Pavla II. Jeho apel o úcte k ľudskej dôstojnosti chápal zakladateľ ako znak časov, aby nanovo a prehĺbeným spôsobom hnutie realizovalo myšlienku vyslobodenia v sociálnom a osobnom rozmere. Za týmto účelom roku 1979 bola vyhlásená Krucjata Wyzwolenia Czlowieka (Krížová výprava oslobodenia človeka).
    "František Blachnický založil v roku 1981 kresťansko-sociálna hnutie Nezávislá kresťanská spoločenská služba, ktorá si kladie za ciel šíriť ideu Pravda - Kríž - Vyslobodenie a dáva podnety ako podľa sociálneho učenia Cirkvi treba konať v novej politickej situácii."
     V Carlsbergu založil tiež obmenu poľského hnutia, spolok Kresťanská služba pre oslobodenie národov, ktorý zhromažďoval poľských emigrantov a príslušníkov ďalších národov zo strednej a východnej Európy, a podporoval ideu vnútornej suverenity a jednoty rozličných národov trpiacich strachom a totalitarizmom.
     To, čo sa dialo v Poľskú cez HSŽ, malo veľký vplyv aj na ostatné krajiny, teda aj na Slovensko. O začiatkoch Hnutia na Slovensku nie sú žiadne písomné a fotodokumentacné materiály, pretože až do roku 1989 sa oázy konali ilegálne v tajnosti. Po roku 1989 HSŽ na Slovensku vystúpilo z ilegality a začalo verejne vystupovať ako spoločenstvo lúdi snažiacich sa o obnovu Cirkvi spolu s inými katolíckymi hnutiami. Každý rok prechádza oázami od 500 až 1000 lúdi a počas celého roku prebieha formácia v malých skupinách. Má to kladný vplyv aj na farnosti, kde účastníci oáz žijú a pracujú.

Viac "historických" fotografií nájdete tu