Kalendár akcií
 
Uvedom si

Tvoj priateľ má meno. Nezabúdaj aké!
 
Reklama
misionar.eu
 

Trochu o nás

Kto sme a kde sme, čo robíme/nerobíme, čo je našim cieľom, kto je zakladateľom nášho hnutia, výroky a skratky, ktoré používame, kde je centrum oázy v PL a na SVK, akými smerovkami sa riadime...

Zakladateľ hnutia

     Zakladateľom Hnutia Svetlo-Život sa stal katolícky kňaz, profesor František Blachnický. Narodil sa 24. 3. 1921 v Rybniku na Sliezku ako syn ošetrovateľa Jozefa Blachnického a Márie Millerovej. Pochádzal z mnohodetnej rodiny. Študoval na Gymnáziu v Tarnovských Horách a už počas štúdií bol aktívnym skautom.
     V roku 1938-1939 absolvoval vojenskú službu. Zúčastnil sa bojov počas prvých dní druhej svetovej vojny. Po kapitulácii Poľska sa dostal do zajatia, odkiaľ sa mu podarilo ujsť a vrátiť sa domov. Na jar v roku 1940 ho gestapo zatklo a deportovalo do koncentračného tábora v Osvienčime ako väzňa číslo 1201. Pobudol tam štrnásť mesiacov, z toho deväť mesiacov bol v obávanom trestnom oddiely.
     V marci r. 1942 bol prevezený do Katovíc a odsúdený na trest smrti sťatím za konšpiračnú činnosť proti hitlerovskej ríši. Tu prežil zrútenie všetkých svojich mladíckych ideálov. Keď čakal na popravu, mal príležitosť uvažovať o skúsenostiach z Osvienčimu a jasne tak spoznať absurditu života bez Boha. Tradičná viera, ponímaná skôr ako praktiky než ako viera v živého Boha, sa v tejto situácii ukázala ako nedostatočná.
     Zlomovým dňom sa mu stal 17. jún 1942, keď zažil náhle obrátenie, dar živej viery. Vo svojom duchovnom testamente o tejto udalosti píše takto: "Dostal som ho v jedinom momente ako vliatie novej, nadprirodzenej skutočnosti, ako celkom nové svetlo, ktoré nezapálila ľudská sila." Cela smrti sa stala celou nového života. A ďalej píše: "Táto skutočnosť viery určovala neprestajne dynamiku môjho života od tohto okamihu po celých štyridsaťtri rokov a stala sa vo mne prýštiacim prameňom večného života.
     S novým duchovným zrodom bol o. Františkovi Blachnickému nanovo darovaný aj pozemský život. Po sto dňoch čakania na výkon trestu smrti, ho nečakane omilostili. Následne prekladali z jednej väznice do druhej, až do konca vojny, v apríli 1945, keď ho oslobodili americké jednotky v blízkosti Zwickau. Pre Františka Blachnického nastalo šťastné obdobie intenzívneho poznávania a prijímania svetla viery a dozrievania jeho rozhodnutia zasvätiť svoj život Bohu a ľuďom v kňazskej službe.      V roku 1945 vstúpil do seminára v Krakove, kde o päť rokov neskôr prijal kňazskú vysviacku. Čas formácie v seminári, kde sa pripravoval, aby mohol odpovedať na Božiu výzvu, mu osvetľuje postoj "márnotratného syna", ktorý sa vrátil k Otcovi, postoj pokánia a pokory. Od tohto času sa začala jeho pastoračná práca v niekoľkých farnostiach katovickej diecézy. Pracoval hlavne s mládežou, formoval vo farnostiach elitné skupiny. Práve tu sa zrodila metóda oázových duchovných cvičení.
     V rokoch 1957-1960 o. Blachnický zakladá a vedie Kruciatu (Krížovu vypravu) Striezlivosti. Odkrýva problém alkoholizmu, ktorý môže byť podľa neho vyriešený len správnou výchovou a vedením celého človeka. Zároveň predstavuje Nepoškvrnenú ako formačný ideál.
     Od roku 1961 študoval na Katolíckej Univerzite v Lubline. V tomto období (1961-1971) napísal okolo sto vedeckých a populárnych publikácií, aktívne sa zúčastňoval pokoncilovej obnovy liturgie v Poľsku.
     Od roku 1964 inicioval a viedol oázové hnutie, ktoré sa spočiatku volalo Hnutie živej Cirkvi, neskôr Hnutie Svetlo-Život. Ako ovocie oáz rozvíjal nové iniciatívy - hnutie rodinných oáz pod názvom Domáca Cirkev, Evanjelizačné hnutie, Modlitebné hnutie, Kruciátu oslobodenia človeka, Hnutie ochrany počatého života. Rozvíjal aj ekumenickú činnosť. Dňa 10. 12. 1981 emigroval a pracoval v Kresťanskej službe oslobodenia národov, ktorú založil s cieľom pomáhať národom pri získavaní vnútornej suverenity a budovaní vzájomnej jednoty. V Nemeckom Carlsbergu založil stredisko Hnutia Svetlo-Život a viedol prvé oázy v zahraničí.
     František Blachnický zomrel 27. februára 1987 v Carlsbergu na pľúcnu embóliu. 9. decembra 1995 sa v Katovickej arcidiecéze začal proces jeho blahorečenia.
    Kňaz František Blachnický bol človekom hlbokej dôvery voči Bohu, ktorá sa rodila zo svojskej schopnosti kontemplovať Boha a svet. Mal v sebe ducha nekompromisnej služby Cirkvi. Charakterizovala ho neobyčajná pracovitosť a schopnosť dobre si zorganizovať prácu. Úcta voči ľudskej osobe. Duch vytrvalosti a pokory.
    Bol to človek nekompromisnej dôvery voči Bohu, heroického úsilia budovať živú Cirkev, v ktorej sú ľudia prepojení duchom Evanjelia a hlbokej pokory.